Je možné, aby amorálne správajúci sa človek podával špičkové intelektuálne výkony? Podľa mojich zistení uvedených nižšie platí skôr stará poučka – profesionálne výkony sa väčšinou zhodujú s etickým správaním. Inými slovami, ak sa niekto správa dlhodobo nemorálne, je veľmi pravdepodobné, že aj jeho intelektuálne výkony budú väčšinou rovnakého typu. To platí aj u prof. JUDr. J. Chovanca,CSc, nositeľa štátnej ceny Ľ.Štúra, dr.honoris causa, atď.
Podľa vlastného životopisu a prehľadu o počte publikovaných prác a ohlasov do obdobia vymenovania za profesora v roku 2003 by malo v prípade prof. Chovanca ísť prinajmenšom o kandidáta na nejakú mimoriadnu cenu svetovej vedeckej obce.
Veď vyprodukovať za 65 (dnes je to 74) rokov života 58 monografií publikovaných v domácich vydavateľstvách, 46 v zahraničných vydavateľstvách (asi v prekladoch), 26 učebných textov, 83 vedeckých textov publikovaných v domácich časopisoch a zborníkoch, 5 v zahraničných zborníkoch, 100 odborných článkov a 61 expertíz, atď - to je gigantické dielo. Ak odrátame preklady, znamená to publikovať každoročne v priemere súčasne dva vedecké texty, štyri odborné články alebo expertízy, každé tri roky dva učebné texty a každé tri roky dve monografie.
Podľa informácií z FMK UCM v Trnave z 2.06.2009, len domácich monografií má menovaný 44, zahraničných 46, odborných vedeckých a popularizačných článkov vyše 500, citácií 334 domácich a 96 zahraničných recenzií domácich 268 zahraničných 19.
Nech je to už akokoľvek, množstvo je ohromujúce, otázkou zostáva kvalita. Skeptik by povedal, že takýto výkon ani nie je možný pri zachovaní akej-takej úrovne. Nie je možné ani účelné zhodnotiť celú tvorbu profesora J. Chovanca. Pozrime sa preto na výberovú bibliografiu už profesora Chovanca.
V publikácii Slovenská štátnosť a jej rozvoj (editor prof. JUDr. Michal Gašpar, CSc., vydala Právnická fakulta UK v Bratislave a Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave v roku 2000 vo vydavateľstve Procom), je na stranách 370 až 372 uvedených 20 vybraných publikácií autora. Z tohoto počtu 11 vyšlo po roku 1989. Z celkového počtu 20 vybraných publikácií až 11 bolo napísaných alebo vydaných (ide aj o zborníky) v spoluautorstve s inými autormi.
Zo zostávajúcich 9 vybraných či výberových publikácií jedna má uvádzaných 32 strán, jedna 16 strán, jedna dokonca len 12 strán (čo ako-tak zodpovedá menšiemu článku). Z hľadiska obsahu ide pritom o rôzne propagačné brožúrky.
Medzi propagačné brožúrky s väčším rozsahom patrí aj ďalšia publikácia uvedená v tomto výbere - Cesta k zvrchovanosti Slovenskej republiky (vydané Slovenskou informačnou agentúrou). Táto brožúrka z roku 1996 má necelých 50 strán skutočného textu a rôzne prílohy. Ide v podstate o jednoduchú chronológiu emancipačných snáh Slovákov. Práca by sa mohla klasifikovať ako jednoduchá bakalárska práca začínajúceho historika.
Pozrime sa teda na zostávajúce neodškriepiteľne vlastné práce profesora Chovanca uvedené vo výberovej bibliografii.
Zastupiteľská sústava ČSSR (Vydavateľstvo Smena, Bratislava, 1973 resp. 1972, 205 strán). Táto publikácia bola vydaná aj v českom, maďarskom a ukrajinskom jazyku. V skutočnosti má 161 strán a množstvo príloh. Zaujímavé a typické sú tieto názory autora: "…nedemokratičnosť volieb, ako aj samotná nedemokratičnosť buržoázneho spoločenského zriadenia v buržoáznych štátoch vyplýva z vykorisťovateľskej a reakčnej triednej podstaty týchto štátov " (s.128). "Voľby v buržoáznych štátoch sú len súčasťou boja ako získať mandáty a rozhoduje sa v nich len o tom, kto z buržoázie bude v nasledujúcich rokoch zastupovať túto vykorisťovateľskú triedu v štátnych orgánoch a riadiť a spravovať štát, to jest utlačovať a vykorisťovať široké masy pracujúceho ľudu. Naproti tomu v socialistických štátoch všetka hospodárska a politická moc patrí robotníckej triede a ostatným pracujúcim, ktorí pod vedením komunistických a robotníckych strán budujú socializmus a komunizmus" (s.129). Okrem týchto ideologických fráz nachádzame v práci väčšinou parafrázovanie obsahu rôznych zákonov. Tým sa táto práca blíži najviac zo všetkých recenzovaných publikácií odbornej práci.
Slovenské národní povstání - slavná kapitola dějin našich národů (Vydavatelství Horizont, Praha, 1974, 94 strán). Už samotný názov kapitol je veľavravný - a ako sa ukazuje, opakuje sa aj v niektorých neskorších dielach: SNP - vnútropolitická situácia, vznik SNR a príprava SNP, vznik SNP a jeho priebeh, KSS - inšpirátorka a vedúca sila SNP, pomoc Sovietskeho zväzu SNP, význam SNP. Štátopravné aspekty odkazu SNP. Kronika SNP. Dvanásť strán textu tvorí kronika povstania, ktorá bola už skôr publikovaná v takmer identickej verzii ako "monografia".
Československá socialistická federácia (Vydavateľstvo Pravda, Bratislava, 1978, 288 strán). Kniha bola vydaná vo viacerých vydaniach v slovenskom, českom, maďarskom, anglickom a francúzskom jazyku. Čím je alebo bola zaujímavá? Nuž zbierka publikovaných fráz zodpovedala vtedajšej oficiálnej ideológii. Napríklad "Marxisticko-leninské sily v KSČ a KSS však videli a rozpoznali nepriateľské a reakčné ciele pravice, ktorá ich maskovala rôznymi koncepciami a teóriami o tzv. nových modeloch socializmu." (s.54). Neskorší národovec si vtedy myslel, že "zneužitie myšlienky federácie republiky sa pravica usilovala zakryť teoretickým zdôvodňovaním nevyhnutnej difúzie štátnej moci na tri politickomocenské centrá - dve národné a jedno celoštátne" (s.54).
Desaťročie pred pádom komunizmu J.Chovanec tvrdil, že "Opodstatnenosť vedúcej úlohy komunistickej strany v našej spoločnosti a štáte je dnes všeobecne uznávaná a morálne aj zdôvodnená tým, že má obrovské historické zásluhy…(s.91).
Revolučný a štátoprávny odkaz SNP (Vydavateľstvo Pravda, Bratislava, 1980, 464 strán). Kniha vyšla aj v češtine o rok neskôr. Viac ako polovicu textu tvoria rôzne prílohy (od strany 175). O obsahu skutočne výstižne vypovedajú názvy jednotlivých kapitol: Revolučný a demokratický charakter Povstania, Komunistická strana Slovenska - inšpirátorka, organizátorka a vedúca sila Povstania, Slovenské národné povstanie - významný príspevok ku kvalitatívne novým československo-sovietskym vzťahom, Štátoprávne aspekty a odkaz Slovenského národného povstania. Práca nie náhodou pripomína druhú recenzovanú publikáciu.
Voľby prezidenta Slovenskej republiky (Volebný slovník) (EPOS, Bratislava 1999, 224 strán). Malá knižôčka je slovníkom, kde vlastný autorský podiel je skutočne otázny.
Z neskorších publikácií môžeme spomenúť publikáciu Slovenská republika - Budovanie suverénneho štátu (Bratislava 2001, Procom). Táto publikácia bola vydaná s finančným príspevkom štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Príspevky sú časovo vymedzené rokmi 1990 až 2000. Je to vlastne len súbor vybraných publicistických prác, rozhovorov s autorom a pokusov o recenzie. Nie je jasné, prečo a ako takýto súbor publicistických prác hodnotia dvaja odborní recenzenti (jeden profesor a jeden docent práva). Už vôbec nie je jasné, prečo takáto publikácia získala podporu štátneho fondu.
Osobnosť autora a názory nadriadených
Autor bol po páde komunizmu jedným zo zakladajúcich členov a hovorcov iniciatívy z októbra 1990 nazvanej 61 krokov k slovenskej identite - Zvrchované Slovensko. Jednoducho, z marxistu sa stal národovcom či rovno nacionalistom. Okrem toho vo svojej životnej kariére pôsobil všelikde (napríklad na Vysokej škole ZNB v Prahe a v Bratislave) a získal rôzne, aj kuriózne ocenenia.
Ak na počesť takejto rozporuplnej osoby vyjde zborník na počesť 65. narodenín (editor prof. JUDr. Michal Gašpar, CSc., Slovenská štátnosť a jej rozvoj), nezorientovaný čitateľ zostáva v rozpakoch. Už vôbec nie je jasné, prečo tento typ zborníka hodnotilo až deväť recenzentov.
Väčšinu publikácií profesora Chovanca ťažko možno označiť za nejaký prínos k poznaniu. Ide väčšinou o opakovanie tých istých tém a v jednotlivých obdobiach tými istými slovami. Kto vysvetlí, že takýto človek sa stane v 21. storočí profesorom a stále pôsobí ako pedagóg, dokonca v istom čase ako trojnásobný vedúci katedry a hodnotí odborné a vedecké práce iných?
Doc. Ing. Jozef Matúš, Csc.,,dekan FMK UCM v Trnave, kde prof. J. Chovanec pôsobí ako vedúci katedry, mi to vysvetlil nasledovne: „Ako odpoveď na Vašu žiadosť o stanovisko Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave uvádza, že prof. Chovanec pôsobí na FMK UCM v Trnave od jej vzniku od. r. 1997. Za celé doterajšie obdobie neboli oficiálne vznesené žiadne obvinenia na jeho adresu v súvislostiach, ktoré uvádzate v žiadosti. Objavili sa až v r. 2008 sťažnosťou dvoch absolventiek FMK v denníku SME. Uvádzame, že tieto ak sa cítili poškodené mali sťažnosť riešiť s vtedajším vedením fakulty - rok 2001 - k čomu nedošlo. Za posledné roky vedenie fakulty žiadne sťažnosti, týkajúce sa Vašej žiadosti neobdržalo.
Pán profesor Chovanec je podľa nášho názoru uznávaným odborníkom v oblasti práva predovšetkým ústavného práva čoho dôkazom je jeho rozsiahla publikačná činnosť v dimenziách domácej a zahraničnej relevancie, napr. len domácich monografií 44, zahraničných 46, odborných vedeckých a popularizačných článkov vyše 500, citácií 334 domácich a 96 zahraničných recenzií domácich 268 zahraničných 19, atď. Je jedným zo zakladateľov univerzity a dlhoročným pedagógom pôsobiacim na pôde nielen našej fakulty, ale aj iných uznávaných univerzít. Svoju odbornú erudovanosť odovzdáva v pedagogickom procese už vyše 45 rokov, kde v plnej miere využíva aj svoje vedecko-výskumné skúsenosti z riešenia náročných výskumných projektov.“
Prof. JUDr. Stanislav Mráz, Csc., dekan Právnickej fakulty UMB, kde až donedávna Prof. J. Chovanec pôsobil, tiež ako vedúci katedry, mi okrem iného na túto tému odpísal:“Prečítal som si Váš list a musím Vás sklamať. Áno, prof. Dr. h. c. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc. je zamestnancom našej fakulty a vykonával funkciu prodekana, ktorej sa z osobných dôvodov vzdal (choroba manželky). Hovoríte, že desaťročia obťažuje študentky. Ja nemám takúto vedomosť a môžem Vás ubezpečiť, že máme mladé a pekné študentky. Samozrejme som čítal čo sa písalo v súvislosti s jeho štátnym vyznamenaním. Keď som nastúpil na fakultu ako dekan, tak prof. Chovanec tu už pracoval, takže ja som ho neprijímal. Svoju prácu si doposiaľ vykonáva svedomite, takže nemôžem mať nejaké významné výhrady voči nej. „
JUDr. Ladislav Serdahely, riaditeľ LT, kde prof. J. Chovanec pôsobí ako člen jednej odbornej komisie, mi napísal toto: „ Striktne odmietam polemizovať s Vami o charakterových vlastnostiach a odborných schopnostiach členov výborov sekcií Literárneho fondu, ba dokonca znížiť sa k spochybňovaniu ich kompetentnosti k výkonu tejto funkcie. Prepáčte, ale i napriek tomu, že som riaditeľom LF, nemám ambície a ani chuť pranierovať nedostatky uvedených osôb prípadne hodnotiť ich činy a názory.“
Dekan Fakulty práva Vysokej školy v Sládkovičove, Mojmír Mamojka (a poslanec za SMER), ani tamojší rektor, kde tiež prof. J. Chovanec pôsobí ako vedúci katedry, sa na moju opakovanú otázku vôbec nevyjadrili.
Čo si o tomto myslíte vy? Iní sa buď nechcú vyjadriť, alebo uvádzajú štatistiky, a morálny profil pedagógov (!) ich vôbec neuzaujíma, nehovoriac o chýbajúcom záujme (a/alebo schopnosti?) o hodnotenie odbornosti a skutočnej, zmysluplnej, výkonnosti.Zdá sa, že pokiaľ niekto nie je právoplatne odsúdený, môže v pohode pôsobiť ako pedagóg ústavného (!) práva a viacnásobný vedúci katedry.
P.S. Ďakujem autorom, ktorí si neželali byť menovaní, za poskytnutie podkladov.
