Terézia Rončáková vydala v dvoch dieloch nepochybne užitočnú jazykovú príručku. Prvá sa nazýva Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom, a druhá Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom. Obidve publikácie majú peknú obálku s výstižnými ilustráciami. Príručky sa zídu aj ateistom a nekresťanom, lebo pod cirkvou T.Rončáková rozumie len kresťanské cirkvi.
V každom prípade, Rončáková zosumarizovala a aj na príkladoch ukázala, ako sa má používať kresťanská náboženská terminológia.
Pozitívne je, že Rončáková sprostredkúva aj cirkevný koncept pravdy, ktorý nevyzdvihuje ako absolutórium koncept objektivity, ale viac spája tradičný koncpet pravdy s dobrom ľudskej osoby, so slobodou a láskou.
Autorke by som vytkol, že si neustrážila úvod do druhej publikácie (..sme treba konštatovať.., krátkou po novembri..., následných všeobecne prospešných zlepšení sprevádza"). Niekedy sú nevhodne použité aj slová ako napr. ...vyhmatávanie problémových miest (vyhmatávanie malo to byť v úvodzovkách), alebo ..background...(bez prekladu alebo použitia slovenského ekvivalentu "pozadie".
Z hľadiska konfliktu cirkevnej a laickej terminológie Rončáková obhajuje správnosť použitia výrazov ako Svätý Otec namiesto pápež. Tu sa domnievam, že otázka svätosti je výlučne vec názoru, a znie príliš sebaisto, a preto svetské médiá postupujú správne, ak uprednostňujú laické pomenovanie. Alebo nie?
.
