Ako sa tejto úlohy zhostil tím IVO, za pomoci viacerých skúsených autorov, poradcov a “dodávateľov podkladov” z akademickej a neakademickej oblasti?
Publikácia má šesť hlavných kapitol (Demokratické inštitúcie a právny štát: Stabilita, efektivita a výkon moci; Legislatíva: Normotvorba a kvalita zákonov, Ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv: Výzvy a problémy; Nezávislé media: Vlastníctvo, politický vplyv, obsah; Zahraničná politika: Zrkadlo úspechov, problémov a výziev; Slovensko očami verejnej mienky: spoločenská klíma, politická scéna, etnické vzťahy. Okrem toho publikácia obsahuje Úvod, Záver, a štyri prílohy, ktoré vlastne hodnotia tie isté ukazovatele ako predchádzajúci text (s výnimkou poslednej témy), ale ich hodnotenie je zamerané na prvý štvrťrok 2009.
Okrem zahraničnej politiky a kapitoly analyzujúcej verejnú mienku, všetky ostatné oblasti obsahujú aj bodové hodnotenie na škále 1(optimum) - 5 s rozdelením po 0,25 bodu. Prečo bola zahraničná politika vyradená z bodového hodnotenia autori neuvádzajú.
Bližší pohľad na autormi uvádzané hodnotené kritéria v jednotlivých oblastich naznačuje, že išlo o sizyfovskú úlohu, alebo by išlo o sizyfovskú úlohu, ak by sa tieto ciele brali naozaj vedecky vážne. V priemere každá kapitola má viac ako desať obsiahlych hodnotiacich kritérií, z ktorých by väčšina stačila na samostatnú monografiu. Autori z pochopiteľných dôvodov neuviedli “testovacie” kritériá pri kapitole “Slovensko očami verejnej mienky: spoločenská klíma, politická scéna, etnické vzťahy”, kedže tieto testovacie kritéria tvoril obsah použitých otázok.
Spomedzi použitých hodnotiach kritérií v rámci ostatných kapitol, niektoré sú naozaj ťažko vyhodnotiteľné, alebo ich hodnotenie závisí od kvality spravodajstva médií, prípadne od zámerných a nezámerných únikov informácií na verejnosť. Ťažko si totiž predstaviť, žeby autori, alebo dodávatelia podkladových informácií, uskutočnili konkrétny terénny výskum (rozhovory so zainteresovanými aktérmi, štúdium vládnych materiálov a podobne) v prípade položiek ako napríklad “dodržiavanie zákonov štátnymi orgánmi a ich predstaviteľmi”, alebo “zohľadnenie názoru skupín organizovaných záujmov, ktorých sa prijímané právne normy dotýkajú”, či “ reprezentácia záujmov menšín – primeranosť, trendy”, uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, uplatnenie princípov antidiskriminácie”, alebo “transparentnosť vlastníckych vzťahov a ich vplyv na nezávislosť médií”, či dokonca ”výkon pozície Kontaktnej ambasády NATO v Kyjeve”. Mimochodom, v poslednom, náhodne vybranom príklade, nie je jasné, prečo je toto kritérium či táto položka zahrnutá do práce, ktorá je zameraná na Slovensko.
Celoročná priemerná známka kvality demokracie na Slovensku za rok 2008 bola 2,9, a to po spriemernení od 2,6 v prípade legislatívy po 3,1 v prípade nezávislých médií. Je škoda, že autori neuviedli ako hodnotila verejnosť väčšinu týchto kritérií verejnosť ku konci poslednej vlády (alebo v polčase druhej vlády) M. Dzurindu, lebo podľa priloženého prieskumu verejnej mienky z novembra 2008 tesná väčšina občanov hodnotila jednotlivé ukazovatele v porovnani s rokom 2006 na rovnakej úrovni, v jednej oblasti občania dokonca zaznamenali zlepšenie (medzinárodné postavenie Slovenska) a v dvoch oblastiach zaznamenali občania výrazné zhoršenie (situácia v zdravotníctve; korupcia, stranícky klientelizmu a rodinkárstvo vo verejnom živote).
Tabuľka hodnotiaca vývoj dôvery k najvyšším ústavným inštitúciam (chýba tam Ústavný súd) naznačuje, že občania stale viac dôverovali terajšej vláde R. Fica ako poslednej vláde M. Dzurindu, a to na úrovni približne jednej tretiny až jednej pätiny dôvery vo vládu M.Dzurindu v porovnaní s takmer 50 % pre vládu R. Fica v novembri 2008.
Celkovo možno zhodnotiť výsledný produkt pozitívne. Nezapiera normatívny prístup, a okrem bodového obsahuje aj naratívnu súčasť hodnotenia. Je to akoby skrátená verzia ročeniek IVO (Súhrnná správa….). Samozrejme, v prípade takýchto publikácií je veľmi dôležitá tak schopnosť odosobnenia sa autorov (zaručujúca objektivitu hodnotenia), ako aj kvalita a rozsah podkladových materiálov (zaručujúce presnosť a vecnosť hodnotenia). Obávam sa ale, že prinajmenšom v prípade posledného kritéria išlo o príliš náročné “sústo” pre relatívne malý tím výskumníkov. Inými slovami, publikovanie naratívnych analýz na základe správ a komentárov médií môže, ale väčšinou nenahrádza vedecký výskum...
Oskar Bardiovský
Trendy v kvalite demokracie. Slovensko 2008. Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora, Miroslav Kollár, editori, Bratislava: IVO, 2009, ISBN 80-89345-17-5
