Koncom tohto roka uplynie obdobie oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2014-2020. Znamená to, že prijímatelia musia zo svojich projektov uhradiť všetky faktúry, prípadne mzdy svojich zamestnancov. Výdavky, ktoré budú zo strany prijímateľov uhradené v budúcom roku, už Európska komisia nepreplatí. Na prípravu a podávanie posledných žiadostí o platbu budú mať prijímatelia čas ešte v prvých mesiacoch 2024.
Ako sme na tom s čerpaním teraz? Zle. A situácii neprispieva ani turbulentná politická situácia vrátane zmeny vlády tesne pred koncom, nehovoriac o blížiacich sa parlamentných voľbách a ďalších súvisiacich zmenách vo vládnych štruktúrach. Posledné publikované informácie ministerstva financií k 30. júnu 2023 ukazujú nevyčerpané zdroje vo výške 4,7 mld. eur len čisto za zdroj Európskej únie bez pridania povinného podielu štátu. Značná časť tejto sumy sa ešte minie na kompenzáciu následkov inflačnej krízy. Taktiež sa míňajú zdroje na zmiernenie následkov migračnej krízy z Ukrajiny. Pomerne veľký podiel sa vyčerpá aj "prirodzeným spôsobom" na práve realizované projekty.
Koľko teda prepadne? Ešte je moc skoro, aby sa to štát odvážil presnejšie vyčísliť. Bežná vláda (ktorákoľvek v akejkoľvek farbe) by v tomto čase nepriznala žiadne zlyhanie a to obzvlášť pred parlamentnými voľbami. Ale úradnícka vláda je odolnejšia voči náladám občanov, preto je prognóza realistickejšia. Vládny kabinet hovorí o riziku prepadnutia vo výške 800 mil. eur. Pôvodne som dal väčšiu šancu na úspech. Čerpanie po možnosti posledných presunov od roku 2020 nabralo rýchlejšie tempo, ale nepodarilo sa pridať ešte väčší plyn a priebežne zrýchľovať. Dôvodov je niekoľko a nesúvisí to len s náročnými krízami (korona, vojna, inflácia).
Chyby sa urobili už na začiatku, keď sa vypracovávali operačné programy vrátane ich finančných plánov. Nebolo zohľadnené elementárne pravidlo: "nenechávaj príliš veľa peňazí na koniec, lebo ich nestihneš minúť". Ešte v rokoch 2014-2015 bolo potrebné finančné prostriedky EÚ zadeliť na jednotlivé roky tak, aby sme boli nútení ich čerpať skôr. Je ale dosť možné, že to, čo prepadne teraz, by prepadávalo pri inak navrhnutom finančnom pláne priebežne a výsledok by bol rovnaký. Dobrým rozpočtovaním eurofondy nezachrániš, rezorty sa mali viac snažiť o čerpanie hneď v úvodných rokoch; úplne prespali dobu od roku 2014 do 2016 až 2017. Pravda, do konca roka 2015 sa dočerpávali zdroje za programové obdobie 2007-2013, čo neprispievalo rýchlemu štartu nasledovného programového obdobia. Úplne rovnaký scenár. Aj za 7-13 poriadne prepadli zdroje a prvé platby na programové obdobie 2014-2020 sa rozbehli až o 2,5 roka po začiatku.
Ukazujú sa tu určité paralely, napr. opäť sme približne 2,5 roka od začiatku, keď sa rozbieha to aktuálne programové obdobie na roky 2021-2027. Treba k tomu ale nutne dodať, že prvýkrát od vstupu Slovenska do EÚ meškali aj základné európske predpisy o eurofondoch. Základná legislatíva nadobudla účinnosť až po pol roku od začiatku nového obdobia.
Len "vďaka" jednotlivým krízam bolo možné vyrokovať s Európskou komisiu presun na hasenie následkov kríz, čo pôvodne nebolo v nastavení finančného plánu zohľadnené. Je to smutné, že bez kríz by sme boli v čerpaní na tom ešte horšie, alebo nanajvýš rovnako.
Transformácia úradu podpredsedu vlády pre investície na ministerstvo investícií posilnilo kompetencie na koordináciu a riadenie eurofondov. Ministerstvo investícií síce začalo mať silnejšie slovo, ale nové postavenie ministerstva pod víziou zjednodušovania a zlepšovania prinieslo aj výraznejšie zásahy a zmeny do riadenia relatívne krátko pred blížiacim sa koncom. Nemám pochybnosti, že niektoré opatrenia mali potenciál zlepšiť implementačné prostredie a niektoré zrejme aj pomohli zrýchliť čerpanie. Ak však zmeny prichádzajú v posledných rokoch, minú sa efektu a môžu mať aj kontraproduktívny účinok. Neustále prepisovanie pravidiel pred blížiacim sa koncom programového obdobia zdržiava tempo a neumožňuje v plnom prúde čerpať. Trvá to nejaký čas, kým sa všetko prenastaví a pravidlá sa aplikujú na všetkých úrovniach riadenia.
Príliš idealistické predstavy o totálnom zjednodušovaní, komplexnej reforme a odbúraní všetkých bariér nevychádzali z reálnych pomerov a nebrali do úvahy gigantické rozmery a legislatívnu zložitosť systému. Vedenie nového ministerstva sa postavilo k reforme riadenia eurofondov príliš idealisticky až utopisticky a vychádzalo z predstavy, že stačí prepísať pravidlá a všetko bude rýchlo a bezchybne fungovať. Samozrejme, bolo to aj patrične prezentované v rámci politických vyhlásení, čo vyvolalo nadmerné očakávania zo strany verejnosti. Urobilo sa mnoho zjednodušovaní, ktoré prispeli k súčasnej flexibilite implementácie, ale zjednodušovanie v eurofondoch sa meria pocitovou teplotou, ktorá sa nezmenila. Na mikroúrovni došlo k jednoduchším riešeniam, ale kolosálny systém v spleti postupov a pravidiel s množstvom zapojených orgánov a štruktúr zostal vo svojej komplikovanosti takmer nezmenený a v očiach prijímateľov, ako aj verejnosti, nedošlo k zlepšeniu.
Je potrebné hľadať odpoveď na otázku, či má implementácia eurofondov potenciál na výraznejšie zjednodušovanie. Či by nebolo vhodnejšie namiesto vyhadzovania času, energie a kapacít na hľadanie málo efektívnych zlepšení radšej si zo strany štátu uvedomiť, že zjednodušovanie má svoje pevné legislatívne limity a hľadať iné cesty, ako posilniť pozíciu a kapacity žiadateľov, aby úspešne prekonali všetky úskalia náročnosti systému bez ujmy na zdraví (napr. rozbehnúť intenzívny vzdelávací program pre žiadateľov/prijímateľov). Dovolím si tvrdiť, že čokoľvek bude zjednodušované, prijímatelia eurofondov budú aj prostredie programového obdobia 2021-2027 považovať za rovnako náročné ako predchádzajúce obdobia.
Ministerstvo investícií v čase svojho vzniku pri stanovení svojich ambicióznych cieľov asi slabšie zobralo do úvahy, že postupne príde nové programové obdobie a dôjde k paralelnému riešeniu dvoch náročných úloh: vyčerpať to staré a naštartovať nové. Je to riešiteľné, ak to staré už len symbolicky dobieha a zdroje sú takmer dočerpané a nie je potrebné deliť kapacity na obidva úkony. Počet zamestnancov zostane rovnaký a za týchto podmienok je nútený každý rezort si sám poradiť. Nevyhnutné preskupenie časti svojich kapacít na nové programové obdobie prirodzene oslabilo útvary MIRRI SR, ktoré stále doťahujú aj to staré.
Pýtať by sme sa mali už aj na programové obdobie 2021-2027. Vláda, ktorá položila základy nového programového obdobia, hľadala nové cesty a spôsoby v organizácii eurofondov. Program sa centralizoval, existuje už len jeden spoločný až na pár drobných. Niektoré problémy z 14-20 sa už nezopakujú. Napr. peniaze bude možné presúvať až do konca oprávnenosti (prakticky do konca 2029), čo pri multiprogramovej štruktúre nebolo možné. Európske predpisy v posledných rokoch programového obdobia zakazujú presúvať zdroje z jedného programu do druhého (2028 a 2029). Ak máme iba jeden program, v rámci neho môžeme presúvať peniaze s väčšou flexibilitou až do samého konca. Má to ale aj svoje výrazné nedostatky. Je veľmi náročný na prípravu a aktualizáciu, preto táto alternatíva nie je ani medzi menšími členskými štátmi až tak rozšírená.
Taktiež je zriadený už len jeden riadiaci orgán (okrem tých drobných), ktorý bude mať priamy dosah na presun financií z rezortu na rezort. V 2014-2020 sedeli na peniazoch jednotliví ministri, od ktorých záviselo čerpanie a prípadné prepumpovanie do rozpočtu iného ministerstva (ak sa našla vôľa). MIRRI SR na 21-27 už má možnosť presunúť financie kdekoľvek a v akomkoľvek rozsahu, ak to bude potrebné. Doteraz to rezort investícií nemohlo nijako ovplyvniť a priamo zodpovedalo len za čerpanie svojich vlastných operačných programov. Za čerpanie na Slovensku v každom programovom období zodpovedá vláda, ale tentokrát má MIRRI od vlády mandát na presuny tým, že bol pasovaný za riadiaci orgán bez konkurencie.
Či sa osvedčia uvedené opatrenia, ukáže čas. Som si však absolútne istý, že ohľadom zjednodušovania nedôjde k posunu do výrazne lepších sfér. Ako som to už v predošlých naznačil, chýba potenciál na zjednodušovanie a zlepšovanie. Ani keby štát nanovo začal budovať vnútroštátne pravidlá s úplne novými ľuďmi, nedosiahne citeľné výsledky. Implementačné pravidlá sú rovnaké vo všetkých členských štátoch a tie nie je možné zjednodušovať, iba dodržiavať. Ešte nejaké dva-tri roky zostanú na uskutočnenie prípadných zásadnejších reforiem systému, dlhšie ale nebude múdre experimentovať. Vnútroštátne pravidlá sa musia dovtedy stabilizovať aj v detailoch, ináč sa opäť zabrzdíme. Ďalšiu šancu potom dostaneme až v programovom období 2028-2034.
Prepadnutie financií bude silná politická téma, nikto ale ešte nevie, koľko sa podarí vyčerpať a koľko prepadne. Zhodnúť sa môžeme na tom, že nejaké zdroje zrejme stratíme. Čísla budú známe o pol roka, vtedy každý môže porovnať svoj odhad s realitou.
