V jedálni sa miestny samovládca a jeho tlupa verných usadia za najväčší stôl. Za vrch stolom opäť kraľuje Róbert Veľký a objednáva si jeden obrovský steak médium. Opičky vidia, opičky opakujú. O chvíľku sa na stole zjaví osem krásne vypečených kúskov hovädzieho. Osadenstvo sa do nich s chuťou pustí až krv strieka. Po výdatnom obede si nechajú ešte priniesť pohárik koňaku a živo debatujú o nastávajúcom golfovom podujatí, ktorý sa koná tento víkend opäť pod záštitou ministerstva verejného blahobytu. Hodiny pokročili a ukazujú pól tretej, je načase sa opäť pustiť do víru bežných ministerských povinností. Svet si žiada svojich hrdinov práce. Čašník prináša účet.
- Kludne si ten papierik zober chlapče späť za ten kus podošvy nezaplatím. - drzo odmieta platiť koncentrátor moci.
- Keď Vám nechutilo, mali ste ten steak vrátiť a nie ho celý zjesť. - snaží sa brániť mladíček.
- Objednal som si steak médium. Toto čo ste mi priniesli bolo tvrdé ako pečeň Davida Haselhoffa. Za to nezaplatím. - rozkričí sa zosobnená čestnosť.
- Pane neurazte sa, ale vy mi klamete priamo do očí. Videl som ako vám chutilo. Prosím vás zaplaťte ten obed, inak mi to strhnú z platu. Som tu nový. Prosííím vás, nerobte problémy. - úpenlivo prosí čašnícky novic.
- JA? A klamať? Čo si to dovoľuješ sopľoš jeden. Vieš kto ja som? Vieš ty to? Ja nikdy neklamem ako...ako, že sa Peter Múdry volám. - reve na celú jedáleň stelesnené právo.
- Peter múdry som ja... - odvetí lakonicky čašník - práve ste si to prečítali z mojej menovky. Vy ste Róbert Veľký, minister verejného blaha, takže Vás ešte raz prosím zaplaťte ten steak. Inak zavolám vedúceho. Ďakujem.-
- Ty...ty jeden zasran nevychovaný...jááá ti ukážem...- bliaka rozzúrený najvyšší orgán ministerstva a chystá sa rebelenta potrestať po právu a po pravici.
V poslednej chvíli však pohotový (p)oddaný zadrží pevnú ruku spravodlivosť a vyrovná útratu. Pána ministra odvlečú naspäť do jeho kancelárie. Celý sa trasie od zlosti, až mu brní vo všetkých dolných končatinách. Do toho začne drnčať opäť telefón.
- Ktorá k_rv_ ma zas otravuje? - zreve v amoku Róbertko.
- Volá Vám manželka, pán minister. - servilne odpovedá asistentka Milka.
- Dobre Milenka, povedzte jej, že som na zasadaní rady a potom mi prineste kávičku. - povie Róbert a mrkne na milenku. Opäť to príjemné mravenčenie postupujúce od kolien vyššie.
Nebolo však pánovi ministrovi dopriate vychutnať si kávičku od Milenky a neskôr možno aj samotnú Milenku. Telefonoval ten buzerant s prezidentského paláca, ako ho pán minister šťavnato nazval a zavolal si ho na koberček. To je deň, to je deň, v duchu sa polutoval pán minister a nasadol do luxusnej limuzíny.
