Pamätám si to presne, lebo je to len 5 alebo 7 rokov, možno aj 8, keď mi môj starší kolega povedal o nespavosti. Trápila ho niekoľko dní pred veľmi ťažkou operáciou. Prekvapilo ma to, keďže kolega mal za sebou asi 2000 obdobných aj keď možno jednoduchších operácii. Operácia dopadla dobre. Pred týždňom, a to si pamätám veľmi presne, mi iný kolega povedal o jeho nespavosti po operácii. Tá operácia sa nevydarila úplne ideálne.
Strávil som jednu nespavú noc v dumkách o nespavosti chirurga. Vymyslel som triedenie, ba neskromne by som to nazval schéma:
Chirurg nespí pred operáciou. Uvedomuje si závažnosť výkonu a svoju omylnosť. Možno ide tu operáciu robiť po prvý krát v živote, možno ju už robil, ale táto je zvlášť ťažká. Zvažuje riziká, má pocit zodpovednosti. Má strach. Ó áno, boji sa. O pacienta, o svoju reputáciu. Ale po operácii spí spánkom sladkým. Dobrá vec sa podarila.
Chirurg nespí po operácii. Ma pocit zlyhania. Nešlo všetko ako by malo. Chybil. Podcenil. Nie úmyselne, to len drobné záhyby na látke vesmíru sformovali sled udalosti do niečoho nechceného. Možno si zoberie ponaučenie, možno sa už k tejto operácii nevráti. A možno v sebe zahubí výčitky a bude pokračovať v nabratom kurze. Ďalšie prebdené noci sú zaručené.
Chirurg nevie čo je to prebdená noc. Majster sveta. Všade bol, všetko videl, prečítal všetky dôležite články, absolvoval stáže v zahraničí. Nič sa mu nemôže stať. Ak neúspech sa zračí z tváre pacienta, jeho sa nedotýka. Stále vpred, istým krokom kráča za ďalšími úspechmi. Len niekoľko psychicky labilných jedincov, nespokojných z jeho prácou, mu kazia 100% štatistiky.
Táto schéma je v bežnom živote podrobená nekonečnému virvaru nepredvídateľnosti. Prvá skupina sa miesi z druhou. Chirurg z tretej skupiny sa občas presúva vekom do druhej a v lepšom prípade do prvej skupiny. Jedno viem ale isto. Ak chirurg nespí dobre pred ani po operácii, nech rýchlo prejde na patológiu.
