Drienčanský kras leží v Revúckej vrchovine, západne odSlovenského krasu a južne od Muránskej planiny, rozprestiera sa medziobcami Drienčany, Hrušovo, Striežovce, Španie pole, Hostišovcea Budikovany. Je to málo známe krasové územie, čo však neznamená, že bybolo menej významné, atraktívne či vzácne. Časť z neho môže návštevníkvidieť na trase náučného chodníka, prechádzajúceho z Teplého vrchu cezDrienčany ochranným pásmom Malej Drienčanskej jaskyne.
Ráno naTeplom vrchu.
Pohľad na južnú časť Drienčanského krasu za obcou Drienčanyv oblasti Holého vrchu, v strede opustený vápencový lom.
V stepnej časti Holého vrchu sme medzi škrapmi našlidokonale maskovaného koníka modrokrídleho. Kým sa hýbal, bol ako-tak viditeľný,no keď zastal, okamžite zmizol z povrchu zemského.
Jedna zo zastávok materiálovo a výtvarne celkom dobreriešeného chodníka v zalesnenej časti územia.
Aj keď to zo snímku nie je veľmi badateľné, mladý lesnýporast pokrýva rozsiahlu krasovú jamu – závrt.
Lesné porasty sú netvárne, ako už na extrémnych terénochzvyknú byť. V minulosti boli intenzívne využívané, čoho následkom súdnes často mladé, monotónne porasty. Nájdeme v nich aj mohutné jedincedubov, jaseňov či líp.
Chodník nás zaviedol pred vchod Veľkej Drienčanskej jaskyne.Našli sa v nej zvyšky jaskynného medveďa i stopy po ľuďoch neolitua bronzovej doby. Dlhá je 50 metrov a žije v nej 11 druhovnetopierov, kvôli ktorým je vstup do jaskyne zakázaný.
Kým sme od jaskyne zbehli k riečke Blh, zotmelo sa,zahrmelo a spustil sa výdatný dážď.
Statná papraď perovník pštrosí, ktorej výskytom je údolieBlhu významné, naozaj pripomína perá pštrosieho chvosta.
V hustnúcom lejaku nám ukázal chrbát aj mohutný pavúkpokútnik tmavý, ktorý si hovel uprostred svojej nálevkovitej siete. Častejšieho nájdeme v ľudských príbytkoch, v prírode obýva skalnaté partie. Ajtento mal svoju sieť v machu na skalách nad úrovňou Blhu. Pri pohľade naňsom si spomenul na opis z knihy známeho českého arachnológa Jana Buchara,podľa ktorého dĺžka tohto pavúka medzi koncami natiahnutých zadnýcha predných nôh môže dosiahnuť 13 – 15 cm...
Po pár metroch nás náučný chodník doviedol do MalejDrienčanskej jaskyne, ktorej priestorom prechádza a v ktorej smedočkali koniec búrky. Jej dnešná známa dĺžka je 78 m. V dobe bronzovejpred 2500 rokmi ju obývali ľudia kyjatickej kultúry, využitá bola ajv stredoveku počas husitských nájazdov. Otvory na snímke nás však posúvajúešte hlbšie do histórie, do doby vzniku jaskyne – podzemný tok, ktorý jaskyňuvymodeloval, sa tu rozvetvil do podzemnej delty.
Búrka prehrmela, vonku sa rozvidnelo. Obklopoval nás dažďomoživený lužný a sutinový les.
V údolí Blhu je vlahy dostatok, balvanité škrapy súporastené machmi, les je svieži. Trocha vyššie vo svahu je však len vyprahnutástep, zožltnutá tráva, vyschýnajúce duby, hlohy, trnky s vyschnutýmiplodmi.
Kotúč poľný je typickou stepnou rastlinou, ktorá môže byť napasienkoch až nepríjemnou burinou. Je pichľavá, dobytok ju nespása, nič jejnebráni v šírení. Je to typický stepný bežec – vietor odlomí celú rastlinutesne nad zemou a kotúľajúc ju ženie po pasienkoch, pričom sa uvoľňujúsemená.
Poslednou zastávkou náučného chodníka sú krasové jazierkanad Drienčanmi, ktoré však boli v horúcom lete úplne vyschnuté a odokolitej vyprahnutej krajiny sa odlišovali len vlhkomilnou vegetáciou.
Trasa náučného chodníka sa okľukou vracia späť do obceDrienčany. Cestou ešte prejdeme okolo zaujímavých slnečných hodín, vybudovanýchv roku 2005.
Samotná obec Drienčany je zaujímavá, nájdeme tu mnohopamätihodností, no aj súčasný vzhľad obce dáva tušiť, že tamojší ľudia majúzáujem na spoločenskom živote a turistickom využití miestnych zaujímavostíi okolitej prírody.
Záujemcovia môžu stráviť na 7,5 km dlhej trase náučnéhochodníka príjemné dopoludnie či popoludnie. Je vedený nenáročným terénom, notreba dávať veľký pozor na značenie, ktoré je na niektorých miestachneprehľadné a nedostatočné. Niektoré panely sú poškodené, celkovo chodníkchátra a zaslúžil by si rekonštrukciu a starostlivosť. Najmä vzhľadomk tomu, že ho Slovenská agentúra životného prostredia ponúka v rámcičinnosti svojho strediska environmentálnej výchovy Drieňok Teplý vrch naenviroturistiku.
Okolie nádrže Teplý vrch.
Západ slnka nad Teplým vrchom.
S použitím textov tabúľ náučného chodníka Drienčanskýkras.
Foto M. Barlog
