Milan Barlog
Nová tradícia
Naše mesto založilo zaujímavú tradíciu. Pri príležitosti príchodu jari sa v meste rúbu stromy a stavajú hypermarkety. Jar, vitaj v Spišskej Novej Vsi.
Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Naše mesto založilo zaujímavú tradíciu. Pri príležitosti príchodu jari sa v meste rúbu stromy a stavajú hypermarkety. Jar, vitaj v Spišskej Novej Vsi.
Sledujúc dianie na Slovensku by človek mohol ľahko nadobudnúť dojem, že všetky veľké kauzy sa dejú vo veľkých mestách alebo rovno v Bratislave... ale ani my na vidieku nie sme ušetrení od všelijakých stavieb postavených prinajmenšom za čudných okolností. Akurát to nie je také viditeľné, dotýka sa to menšieho počtu ľudí a menej ľudí je ochotných sa vôbec pozastaviť nad tým, čo sa deje okolo nich.
Komu by sa to nepáčilo – mať vlastný dom na vlastnom pozemku, s garážou, záhradou, v príjemnom prostredí na okraji mesta...? Vyzerá to tak, že v Spišskej Novej Vsi sa niekoľkým desiatkam šťastlivcov takýto sen čoskoro splní. Pravda, ak to skôr nebude zlý sen, z ktorého by sa najradšej zobudili.
Hoci je hlboká zima, na pripomenutie niektorých vecí z leta nie je nikdy neskoro. Najmä ak vieme, že s novým letom sa problém znova objaví. Taký problém s lykožrútom napríklad.
Dlhých 14 hodín a 1 200 metrov prevýšenia na 40 kilometrov dlhej túre Liptovská Teplička - Kráľova hoľa - Andrejcová - Liptovská Teplička. Celú cestu som si nadával - čo sa už ja, starý pako, snažím dokázať medzi mladými ľuďmi plnými síl a odhodlania? Napokon, ako mnohokrát v živote, spomienky na námahu, pot a otlaky odvial čas a ostala len spomienka na krásny deň v nádhernej prírode. No na jednu nepríjemnú časť dňa sa zabudnúť nedá...
Po mnohých rokoch som sa dostal do Nízkych Tatier. Vracal som sa s priateľmi z túry na Rovnú hoľu (1 723 m n. m.),
Ľudia, ktorí veria, že žijeme v právnom štáte, zabezpečujúcom v zmysle ústavy právo na zdravé životné prostredie a všetky tie kecy okolo, sú naozaj smiešni... alebo možno len neinformovaní. Pracovníci úradov životného prostredia, obecných úradov, inšpektorátov a ďalšie kompetentné osoby by však informovaní mali byť. Som presvedčený, že sú, len im je to jedno.
Málokto si uvedomuje, ako denne strácame územia prírody. Správy sú plné výstavby diaľnic, priemyselných parkov, lyžiarskych areálov, no akosi je nám to jedno, berieme to ľahostajne ako nevyhnutnú daň pokroku.
sú malebné mestečko na Spiši, v juhovýchodnej časti Hornádskej kotliny. Zo severu mohutný Dreveník s neodmysliteľným Spišským hradom, z východu hrádza Braniska, z juhu krasový Galmus, ktorý je súčasťou Volovských vrchov. Mesto má množstvo pamiatok a bohatú históriu, ale jeho dnešní obyvatelia sa ako potomkovia mešťanov bývalého kráľovského mesta nesprávajú.
Minulého týždňa som strávil dva dni v Tatranskej Kotline, ktorá je súčasťou mesta Vysoké Tatry. Jedna polovica osady leží na území Tatranského národného parku, druhá v jeho ochrannom pásme.
Začiatok mája bol na Spiši poznačený početnými lesnými požiarmi. Ide o dlhodobý trend, ktorý je v podstate len logickým vyústením toho, čo sa deje na celom Slovensku už od februára. Len čo zlezie z prvých strání sneh, hlupáci so zápalkami sa vyžívajú v realizovaní svojej nebezpečnej úchylky.
Jar okrem krásy prináša aj početné dôkazy ľudskej tuposti. Keby sa to dotýkalo len ľudského pokolenia, tak sa zadrhnime. Ale týka sa to všetkého okolo nás, prírody, jej obyvateľov, zdrojov, z ktorých čerpáme... teda napokon sa to aj tak týka nás všetkých. Lebo na svete je to tak, že všetko zo všetkým súvisí.
...na všech sloupích, vraví české príslovie a mnoho stromov v našich horách či lavičiek v parkoch alebo ľahšie prístupných jaskýň je toho dobrým príkladom. Málokto však tuší, že práve nastupujúca jar odkrýva aj iné podpisy. Krajina opäť ako každoročne spestrela množstvom nelegálnych skládok odpadu, prikrytých v zime milosrdne snehom. Aj keď sa v našich končinách z rôznych dôvodov málokedy podarí zistiť páchateľa, občas motyka vystrelí a skládka vydá svedectvo o nejakom svojom pôvodcovi.
Podľa hlásenia vo večerných správach na celom území Slovenska sneží, v Bratislave snehu vyše hlavy a ten tu blúzni o jari, povie si niekto, kto žije mimo Hornádskej kotliny. Tí, čo žijú v nej a chodia po prírode s otvorenými očami, dobre vedia, že zima napriek pesimistickým meteorologickým predpovediam končí. Svedčia o tom mnohé neklamné znaky.
V Novej štôlni som bol niekedy v deväťdesiatomtreťom. Jedenásť poschodí pod zemou som stál na konci dlhej chodby a vo svetle baterky hľadel na vodnú hladinu pri nohách, ktorá sa sotva znateľne, ale predsa dvíhala.
V závere minulého týždňa si premiér nášho štátu na pozvanie lesníkov odskočil do Tatier, aby po jednostrannom vysvetlení problematiky tresol hlúposť. Ochranári to podľa neho v Tatrách prehnali a chce požiadať ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, aby na výjazdovom zasadaní v Spišskej Novej Vsi informovali vládu o prijatých preventívnych opatreniach na zamedzenie šírenia kalamity do ďalších porastov na Slovensku. To mu nik z prítomných lesníkov nevedel povedať, ako to v ďalších porastoch na Slovensku v skutočnosti vyzerá?
Možno ste už o tom počuli, možno ste to videli v šote niektorých televíznych novín. Nie je to nová situácia, opakuje sa už niekoľko rokov po sebe. Tohto roku však situácia na Ružíne nabrala naozaj dramatické dimenzie. Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Tak sa teda dívajte...
Na dva prázdninové mesiace sa Levoča zmenila na centrum kultúry. Dni Majstra Pavla 2008 priniesli množstvo najrôznejších kultúrnych podujatí. Vyplniť šesťdesiat dní programom je naozaj pozoruhodný počin, hodný mesta, ktoré má o kultúrne vyžitie svojich obyvateľov a návštevníkov nefalšovaný záujem. Zdá sa však, že nie na všetkých snahy mesta pôsobia a tak je odvrátenou stranou levočskej kultúry nekultúrnosť niektorých jej obyvateľov.
Kto si ešte dnes spomenie na záplavy z konca tohtoročného júla? Dnes som sa dočítal o problémoch v obciach pohoria Čergov, ktoré problémami záplav stále žijú a ktoré len teraz odvolávajú tretí stupeň povodňovej aktivity. Zaujalo ma vyjadrenie starostky Lukova, podľa ktorej sa do budúcnosti treba sústrediť viac na prevenciu. Hneď však dodala, že podľa nej prevenciu predstavujú vodohospodárske opatrenia. Keď sa človek prejde lesmi Čergova, nemôže nevidieť, že problém záplav spočíva v niečom celkom inom, ako budovaní suchých poldrov a úprave korýt.
Žiadna prietrž mračien, žiadne búrky. Dva dni jemného, no intenzívneho dažďa. Výsledok je podivuhodne rovnako smutný, ako pri nejakej katastrofe.