Šarkanova diera je oddávnaznáma puklinovo-riečna jaskyňa v severných svahoch Vysokého vŕšku nadPoráčom v pohorí Galmus. Jaskyňa je pomerne ľahko prístupnáa vzhľadom k tomu aj hojne navštevovaná, čo sa odráža na jej vnútri.Zimujúcim netopierom však nevadia olámané kvaple a počmárané steny,využívajú jaskyňu ako zimovisko. V piatok sme boli skontrolovať ichdruhové zloženie a početnosť.
Vzhľadom na počasietohtoročnej zimy ani neprekvapilo, že sme na snehu pred jaskyňou našlisalamandru. V priestoroch za vchodom sme ich našli hodne cez tridsať.
Okrem netopierova salamandier využívajú podzemné priestory na zimovanie aj menej nápadné,drobné živočíchy. Nájdeme tu moru pivničnú (vľavo) alebo piadivky (vpravo).
Ale najviac nás zaujímalinetopiere. Našli sme druhy, ktorých početnosť bola menšia ako po iné roky.Možno to spôsobilo teplejšie počasie, možno netopiere vo väčšom počte zimujúmimo jaskyne v bútľavinách a škárach stromov. Zimujúci podkovár malý.
Voda je fenomén, ktorýpodnecuje vznik podzemných priestorov v krasových oblastiacha zároveň podmieňuje ich tvárnosť, jedinečnosť, charakteristický vzhľad.
Tisíce debilov sa podpísalina holých stropoch, na ktorých stopy po olámaných kvapľoch pomaly zahladzujevoda. Koľko z týchto unikátnych prírodných výtvorov ležív sekretároch medzi krištáľovými pohármi a soškami ručiacichjeleňov... Prírodu to však netrápi. Vytrvalo, bez prestávky pracuje na nových tvaroch,nových kvapľoch. Zatiaľ sú maličké, ich mnohorakosť je však zárukou budúcejkrásy.
Nehovoriac o tom, ževšadeprítomná vytvára nepreberný kaleidoskop krásy všade, kde sa dostane.Zanáša do nepreniknuteľnej tmy pestrosť farieb z povrchu, vytvára mohutnétvary, ktoré ostávajú napriek ľudskej hlúposti neporušené.
V strednej časti viacnež 170 metrovdlhej jaskyne sú osadené mreže. Zabudoval ich tu obecný úrad Poráč, ktorý jelídrom snáh o turistické sprístupnenie regiónu. Majú oddeľovať voľneprístupnú časť jaskyne od tej, kam by vstup mal byť len so sprievodcoma v zime kvôli netopierom vôbec. Kľúče, ktoré sme ráno vyzdvihli na úrade, sú nám nanič – nejakýdobrák tu pred nami prepílil oba visacie zámky a dvere v mreži súvoľné, otvorené. Dalo sa to čakať – jaskyniari majú bohaté skúsenosti, čovšetko ľudia dokážu, aby sa dostali aj do podstatne lepšie zabezpečenýchjaskýň.
A tak voľne prechádzamecelou jaskyňou, kolegyňa zo Správy slovenských jaskýň hľadá a evidujenetopiere, s kolegom fotíme, pomáhame si vzájomne pri vysvieteníjaskynných kútov, vyháňame z nich hlbokú tmu.
Všetko raz skončí. Trochanavlhnutí, mierne zafúľaní vychádzame pred jaskyňu. Trocha sa oprášima všetko je v poriadku. Keby som tušil, čo ma čaká o deňneskôr... Zájdem ešte do susednej jaskyne Chyža, sotva 15 metrov dlhej, bezvýzdoby, ktorá je známa najmä nálezom najstarších pozostatkov domestifikovanéhopsa na našom území.
Strmým hrebeňom sa vraciameod jaskyne. Vzduch je plný hmly a poletujúcich dažďových vločiek. Sychravýfebruárový deň, ktorý sa teplotou temer vyrovná vyrovnanej klímev Šarkanovej diere.
Foto M. Barlog
