Stretnuties priateľmi po dlhom roku bolo rovnako príjemné, ako počasie, ktoré sazrána ukazovalo byť ideálne.

A bolotakým až po chatu na Grúni. Tu sa začalo počasie meniť, zatiahlo sa, dovtedyjasný obzor sa zastrel oparom, viditeľnosť radikálne poklesla. Z prvého poriadnehovýhľadu na kóte Poludňový grúň (1 460 m n. m.) už boli pohľady na okolitúkrajinu beznádejne zahmlené.

Tiesňavyv ústí Vrátnej nám ležali pri nohách.

Ponamáhavom výstupe na Poludňový grúň sme pokračovali po miernejšom hrebeni Stiendo sedla v Stenách a ďalej na Stienky (1 571,9 m n. m.). Hrebeňzaliala hmla. Hmla za nami...

...hmlapred nami...

...hmlavšade okolo nás.

Hmlasa prelievala cez hrebene, pulzovala, posúvala sa späť do dolín a opäť savracala k nám. Keď ustúpila na dlhšiu dobu, hory nás za nepriaznivépočasie odmenili nádhernými pohľadmi. Z mrakov sa vynoril masív VeľkéhoRozsutca (1 609,7 m n. m.)...

...avýrazný kopec Stohu (1 607,4 m n. m.).

V protiľahlomhrebeni vo svahoch Žobráka sme pozerali na rozsiahlu kalamitu, v ktorej sanerušene vyvíja lykožrút. Kalamita leží v chránenom území Šútovská dolinas najprísnejším stupňom ochrany a aj to je zrejme dôvodom, prečo sana pomerne ľahko prístupnej ploche neťaží. Dôvody tatranských lesníkov do MalejFatry ešte našťastie nedorazili.

V pozadímohutný masív divokého Šípu.

Poslednýpohľad na Veľký Rozsutec a Stoh z hrebeňa Stien cez trsy kvitnúcichprilbíc tuhých...

...acez vrchol Hromového (1 636,2 m n. m.) prechádzame do masívu Chlebu (1 645,5m n. m.), najvyššieho bodu túry.


Začínamesa obzerať za seba, dvojica známych vrcholov stále dominuje každej novejpanoráme.

A taktovyzerá celkový pohľad späť – pod nami je celá dolina Vrátnej, obklopenáhrebeňom Baranieho a Kraviarskeho z ľavej a Poludňového grúňa,Stohu a Veľkého Rozsutca z pravej strany, uzavretá Tiesninami.

Slnkosa pomaly skláňa nad Veľký Kriváň (1 708 m n. m.) a my sa poberáme k sedačkovejlanovke v Snilovskom sedle. Prvý krásny deň v Malej Fatre sa schyľujeku koncu a my si máme veľa čo povedať. Na hrebeni sme boli plní emócií a väčšinutoho, čo sme si chceli povedať, si nechávame na večer.

FotoM. Barlog