Z Tiesňav vo výške 567 m n. m. sme nastúpili na tzv. Zbojnícky chodník, ktorý nás cez skalnatú stráň doviedol do Obšívanky, ktorej ústie je vo výške 630 m n. m.
Každú chvíľu sa na celú dolinu Vrátnej otvárali nové a nové pohľady.
Vyšli sme tak vysoko, že sme videli celý profil včerajšej trasy. Hľadel som na plochu obnovovanej lyžiarskej zjazdovky pod Poludňovým grúňom a nechcelo sa mi veriť, že sme hore ňou naozaj vyliezli. Liezli sme po nej ako mravce, odfukujúc, každú chvíľu odpočívajúc, pripomínala nám, že už nie sme najmladší.
Odtrhol som oči od línie včerajšieho prechodu a sústredil sa na svah okolo nás. Jeden zo známych skalných útvarov, nazývaný Ťava.
Tá istá Ťava z trocha inej perspektívy.
Aj známa postava Mnícha vyzerá z očí do očí ináč, než z dna Vrátnej doliny.
V páľave letného dňa stúpame vyššie. Na obzore sa zjavila dvojica známych vrchov – Veľkého Rozsutca a Stohu. Možno bratia, no rozhodne nie dvojičky.
Na opačnej strane sa prvý krát otvára pohľad na Kysuce. V popredí Kysucké bradlá, ktoré sú súčasťou ochranného pásma Národného parku Malá Fatra, v pozadí Kysucká vrchovina.
Úzkou priervou prechádzame skalný hrebeň a zanedlho sme na najvyššom mieste túry. Na malej lúke sedla Malé nocľahy (1 000 m n. m.) odpočívame. Čaká nás zostup do Obšívanky a na jeho konci naozaj neviem, čo je ťažšie – či na Malé nocľahy vystúpiť, alebo z nich zísť. Zatiaľ však schádzame po serpentínach pomedzi skalné útvary nevýrazného hrebeňa.
Dva pohľady na Terchovú, východisko do Vrátnej.
A toto je už pohľad do doliny Obšívanka, v pozadí osada Podolina, Vyšné Kamence a Nižné Kamence.
Dominuje jej rozsiahla skalná stena Červená.
Reliéf je plný nespočetných skalných útvarov.
Tento mi pripomína spišskonovoveskú kostolnú vežu, najvyššiu na Slovensku.
Aj skalné steny a úšusty na dne doliny sa jej výškou plne vyrovnajú.
Nad osadou Podolina sme vyšli z Obšívanky a pasienkami smerovali k Terchovej. Zrejúce semená pichliačov svedčili o sklonku leta...
...a prvé kvety jesienok zas o nespornom nástupe jesene. Deň bol ešte dlhý, horúci, no modrejúce tiene na sklonku dňa svedčili o stále viac klesajúcej dráhe slnka.
Ovce sa ešte dlho budú pásť pod skalami Sokolia, no tohtoročné leto nenávratne skončilo dávno pred jeho astronomickým koncom.
Foto M. Barlog
