Priznám sa, že nemám rád tradičné snímky zo Slovenského raja. Kvôli večnému tieňu v roklinách je najčastejšou pomôckou fotografov statív. Po sekundových expozíciách je voda tichá, mútna, voľne splýva zo skál. Stráca život. Voda má byť zurčiaca, hravá, osviežujúca.
Ak to chcete zažiť, musíte sa ponoriť do letnej rokliny a naplno vnímať jej čaro, jej krásu. To sa dá aj začiatkom leta, keď ešte netreba čakať v radoch na rebríky, kým sa rokliny nepremenia na neutíchajúcu džavotajúcu autostrádu.
Nehľadajme preto v roklinách to, pred čím utekáme z civilizácie. Zabudnime na chvat, krik, odpútajme sa od telesných potrieb a útrap. Vnímajme len tempo prírodných dejov.
Vnímajme naplno chvíľu, keď sa spoja živly, keď sa teplé slnečné lúče na chvíľu ponoria do chladných tmavých vôd rokliny. Krátka chvíľa uprostred dňa, ktorá sa čoskoro pominie. Ak ju vnímame naplno, ostane dlho v nás a bude nás osviežovať počas letných horúčav. A ak to nestačí, tak proste sadnite na vlak či autobus a vydajte sa do niektorej z početných roklín Slovenského raja. Po prechode Kláštornej rokliny to vrelo doporučuje
M. Barlog
