Na Roháčku sa dá dostať z viacerých strán. HrebeňomČiernej hory, teda aj Roháčkou, prechádza modro značkovaný turistický chodníkz Richnavy do Košickej Belej, takže zo západu sa dá dostať z Richnavyalebo Kluknavy po modrej cez rozorvaný Koľvek (799 m n. m.) a menejvýraznú Čiernu horu (1024,5m n. m.), od východu z Klenova. Z Margecian odjuhu vedie žlto značkovaný chodník cez Holý hŕbok (678 m n. m.).
Jasnožlté kvety divozelu sú symbolom neskorého leta.
Masív Roháčky je porastený hodnotnými prirodzenými bukovýmilesmi, ktoré sa na teplejších miestach striedajú s dubinami. V podhrebeňovejčasti nájdeme na skalnatých pôdach vzácne sutinové lesy.
Tohtoročné leto bolo vysiľujúce, vyčerpávajúce aj preprírodu. Na hrebeni Roháčky v polovici augusta vyschli jarabiny –priekopnícke, pionierske dreviny – skôr, než sa dočkali jesenného zafarbenialistov.
Aj keď je výhľad z 1028,5 m vysokého vrcholu Roháčkyčiastočne obmedzený, ako na dlani máme z neho značnú časť Spišai Šariša. Na spišskej strane v údolí na brehu Ružínskej priehradyležia Margecany, nad nimi sa na obzore týči masív Kojšovskej hole.
Na strane šarišskej Chminianska brázda a za ňouBranisko, Bachureň a Čergov.
V letnom dni stojí nad krajinou opar, napriek tomu sadajú rozoznať typické homoľovité kopce Stráží, ležiacimi až za Prešovom – LysáStráž a Stráž. Vľavo v popredí kopec Šarišského hradu.
Okrem výhľadov je doménou Roháčky skalnatý reliéf.Kremencové balvany a bloky s kolmými stenami sa rozpadávajú narozsiahle skalné moria v severnej časti hrebeňa.
Tieto sú porastené pomerne chudobnou vegetáciou, ktorejdominujú čučoriedky a brusnice.
Na sklonku leta rozkvitajú ružové polia vresu.
Pomedzi skalky sa dá chodiť dlho a stále je na čopozerať.
Roháčka je zaujímavým výletným miestom, viditeľne čoraz viacnavštevovaným. Kiežby Pán Boh doprial rozumu všetkým, čo medzi jej skalaminechávajú ležať prázdne sklenené či PET fľaše, konzervy a ďalšie zvyšky posviatočných výletníkoch.
Foto M. Barlog
