Čunovo – Gabčíkovo
Svitanie nad Dunajom
Najesť a pobaliť. Nikto sa nikam neponáhľa, do otvorenia plavebnej komory máme dosť času. Pobyt na vode je komplikovaný vodotesným balením všetkých vecí. Musíš premýšľať, čo najnevyhnutnejšie si nechať pri sebe, lebo pre každú ďalšiu vec musíš zájsť na breh a vybaliť celý vodotesný sud.
Vyplávali sme do ústia hrušovskej zdrže. Deň začal byť neznesiteľne horúci. Voda zdrže sa ani nepohla, úplné bezvetrie nás nútilo veslovať. Podľa vodákov dosť netradičná situácia a aj ja vyhrabávam z pamäte spomienky na prvý splav, počas ktorého bolo pre vlnobitie problematické pristáť na hrádzi. Teraz sme sa pomaly kĺzali po vodnej hladine a sledovali tisíce čajok, rybárov a ďalších druhov vtákov, hlučne okupujúcich umelé ostrovy v zdrži. Charakteristické syčanie vody, spôsobené šumením štrku na dne rieky, ktoré nás sprevádzalo od ústia Karloveského ramena, ustalo.
Vtáctvo na zdrži Hrušov
Prenáška cez hrádzu zdrže do starého Dunaja nás minula – už druhý rok funguje plavebná komora, ktorú však treba vopred dohodnúť. Vplávali sme do komory, uzavretej vpredu veľkými vrátami, ďalšie vráta za nami sa zavreli a predné sa pomaly otvorili. Voda s člnmi pomaly klesala, až sme klesli na úroveň hladiny starého Dunaja, ktorá bola po nedávnych povodniach ešte stále poriadne vysoká. Pár záberov veslom a sme opäť na Dunaji.
Plavebná komora
Klesáme
Starý Dunaj
Pobrežné porasty, zaplavené vodou
Chodil som okolo Dunaja pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo, bol som pri ňom počas výstavby a plavil som sa po ňom aj tesne po Binderovom „slávnom“ prehradení. Mám na toto „veľkolepé“ dielo svoj názor, ktorý nie je dôležitý. Beriem situáciu takú, aká je. S vodným dielom vtrhla do oblasti niekdajších ramien civilizácia v najrôznejších podobách. Najneuveriteľnejšou pre mňa bola divoká jazda bugín po poľnej ceste, paralelnej s asfaltkou na úpätí hrádze derivačného kanála. Blázni v ryčiacich strojoch v oblakoch prachu na hranici ramien plných škrekotajúcich skokanov a kvitnúceho cesnaku medvedieho boli pre mňa v tej chvíli horšími od betónových hrádzí, ktoré v minulosti pochovali stovky hektárov lužného lesa. Znechutený krátkou exkurziou na breh pýchy slovenského vodohospodárstva som sa vrátil do tichého člna.
Prívodný kanál VD Gabčíkovo
Cesnak medvedí
Nerobím si nárok na objektívnosť, ale môj subjektívny dojem bol, že sa život z Dunaja vytráca. Keď som sa po ňom plavil pred desiatimi rokmi, poklesom hladiny spodnej vody usychali pobrežné vrbiny, ale rieka samotná bola plná vtáctva. Čochvíľa sa z hladiny dvíhali perute labutí, celou cestou nás sprevádzali nespočetné kŕdle kormoránov. Teraz sme kormorána zbadali len sem-tam, labute boli vzácnosťou, o inom vodnom vtáctve nehovoriac.
Kormorány na Dunaji
Príjemným, ale ťažkým spestrením plavby bola prenáška na hati Dunakiliti. Dunaj je na našej strane zdvihnutý prehrádzkou z balvanov, ktorá sa nedá preplávať. Vytiahnuť čln na breh, vyprázdniť, preniesť zo päťdesiat metrov a opäť nalodiť. To by sa ešte dalo, ale v mieste nalodenia sa na tradičnej prístupovej ceste na deke okolo ohňa rozložili miestni mládenci. Ich nedobrovoľný ústup komentoval ich vodca slovníkom kočiša zo štvrtej cenovej. Bolo mi z neho smutno. Chlapec by potreboval jeden takýto splav, aby si vyčistil hlavu, opláchol dušu. A možno by mu to nepomohlo. Možno pre splav musí byť človek stvorený...
Dunaj pod haťou Dunakiliti
Časté opúšťanie člna kvôli obhliadkam okolia Dunaja nám napokon bolo v ten deň osudným. Beznádejne sme zaostali. Obzor sa zatiahol a začalo vytrvalo mrholiť. Na pomalé príjemné splachovanie nebolo pomyslenie, v nepríjemnom daždi sme museli ostro veslovať. Dunajská cesta zrazu zhorkla, veslá oťažievali. Za každou zákrutou sme čakali vytúžený kilometrovník, no tie pribúdali len pomaly. Napokon sme sa však dočkali, objavila sa tabuľka s číslom 1820 a hneď za ňou prístav pri čárde Hullán. Vysvitlo, že ostatní zmoknutí vodáci vybavili nocľah priamo v čárde. Odpadla nutnosť rozbaľovania stanov. V miestnosti s pieckou na drevo začínalo byť príjemne teplo, zmoknuté veci pomaly vysychali.
Zobudil som sa hlboko v noci na strašné chrápanie. Vyšiel som pred budovu. Nad hlavou som mal jasnú hviezdnatú oblohu, pri nohách ticho čľapotali dunajské vody.
