Gabčíkovo – Zlatná na Ostrove
Najedli sme sa, pobalili a rozlúčili s pohostinnou čárdou. Vyplávali sme na Dunaj pod stemnelou oblohou, z ktorej podchvíľou spŕchlo. Ivanka v strede člna poctivo veslovala, spokojná s vyvzdorovaným pokračovaním splavu. Podchvíľou hľadím na susedný čln, v ktorom sa plaví Alenin partner s mojou dcérou. Od malička spriahnutá s vodou, absolventka plaveckej ZŠ, je spokojná tiež. Od svojho prvého splavu jej sľubujem, že ju vezmem na ten druhý a sľub sa mi konečne podarilo splniť, aj keď po desiatich rokoch...
Starý Dunaj končí, zlieva sa s paralelným odpadovým kanálom VD Gabčíkovo, nadobúda svoju pôvodnú mohutnosť. Odtiaľto je jedenásť kilometrov na nulku, kde sa konajú tradičné vodácke krsty nováčikov na dunajskej vode. Nultý kilometer je však zaliaty vodou, nedá sa vystúpiť na breh, tak stojíme tesne pod Sapom, kde nocoval ortodoxný zvyšok našej vodáckej partie, ktorý odmietol spať pod slamenou strechou čárdy. Na brehu je rušno, usadilo sa tu viacero partií, ktoré postupne odchádzajú.
Sútok Dunaja s vodným dielom Gabčíkovo
Krst nováčikov
Karol, šéf splavu, zvoláva jury a začína krst nováčikov. V tejto várke sú len dvaja – dcéra Lucia a malá Ivanka. Kým sa Lucia, zliata dunajskou vodou, utiera, odchádzam k blízkemu ramenu. Dunajská džungľa ma láka, obchádzam aspoň po okraji malý lesík a snažím sa preniknúť hlbšie.
Lužný les pod Sapom
Alena vie o mojich túžbach a tak pri najbližšom náznaku sčerenej vody pri brehu zabočíme do Kľúčovského ramena. Využívame preliv vysokej hladiny cez hrádzu a skoro sa nám to stane osudným. Voda nás vlečie rovno medzi kmene, trčiace z vody, čln búši o kmeň mohutnej vŕby, už sa vidím vo vode. Veslujeme o dušu, adrenalín stúpa, Alena to našťastie vyrovnala a vplávame do malej zátočiny. Z nej však cesta nevedie, musíme sa vrátiť pomedzi husté kmene späť do hlavného prúdu. Zrýchlene dýcham, v rukách mám triašku. Nie je nič príjemné vykúpať sa v ľadovej vode, viac sa však obávam o digitály v brašni, prevesenej cez plece. Alena je však skúsený zadák a o chvíľu sme pri druhom člne, ktorého posádka nás trpezlivo a blahosklonne pozoruje. Ich spokojnosť nie je na mieste – o pár sekúnd zdesene hľadíme na čln pred nami, ako sa preklápa na stranu pri prekonávaní koruny vŕby, ponorenej v hlavnom prúde. Jeden-dva centimetre delili čln od nabratia vody a nevyhnutného prevrátenia. Našťastie celí a suchí vplávame do pokojných vôd ramena a môžeme spokojne vychutnávať jeho atmosféru.
Interiér Kľúčovského ramena
Po návrate do hlavného toku zväčša splachujeme. Počasie sa umúdrilo, slnko presvitá spomedzi mrakov. Spokojne sedíme alebo ležíme v člne, pozorujeme život v obciach na maďarskej strane. Občas musíme z prúdnice uhnúť remorkéru alebo rakete a čeliť vlnám, ktoré lode vyvolávajú. Pri krátkej zastávke na brehu nájdem zaujímavú rastlinku bledavku, s ktorou sa u nás na horniakoch nestretávam. V rozsiahlej strži na maďarskom brehu hniezdi kolónia brehúľ, stovky vtákov neustále lietajú hore-dole. Občas zbadáme kormoránmi ovešaný topoľ, ojedinele preletí volavka alebo bocian, nad hlavami zakrúži haja.
Bledavka okolíkatá
Atmosféra Dunaja
Deň končí úplne ináč, ako začal. V príjemnej podvečernej atmosfére kotvíme na brehu pri Zlatnej na Ostrove. Pre nás dvoch tu cesta končí. Pridávame stan k našej skupine, rozbaľujeme nepremokavé balenia, večeriame. Prechádzam po kamenitej pláži a z nepreberného množstva kamienkov vyberám tie najkrajšie, najzaujímavejšie, ktoré mi budú doma pripomínať tento víkend.
Kameň a drevo na brehu Dunaja
Dunajský gýč
Cvrčky na hrádzi nepretržite cvrlikajú, deň pomaly hasne. Na vode sa objavujú prvé svetlá lodí a medzi stanmi svetlo ohňa. Zabúdam na svet za hrádzou, žijem len pre tú chvíľu.
