Na planine Domických škrapov neďaleko jaskyne začínala jar.Všade kvitli skupinky hlaváčikov jarných.


Vstupný areál do jaskyne. Jeho socialistický funkcionalizmusnechám na posúdení každého z vás, ale to, čo som mal pri fotení zachrbátom, ťažko znesie akokoľvek tolerantnú kritiku. Nesúrodé prostrediekvázidisneylandu poznačené prebiehajúcimi prácami lokalitu nectí, aj keď sa tenpaškvil nachádza za hranicou národného parku. Návštevník s minimomestetického cítenia bude ťažko akceptovať, že hranica medzi svetovým dedičstvoma svetovou hanbou prechádza tesne pomedzi ne.

V podzemí však na obrazy vonkajšieho sveta rýchlozabudneme.

Človek nevie, na čo skôr pozerať. S fotením je to pribežnej obhliadke jaskyne úplne ťažké – človek musí utekať za skupinou, aby munezhasli svetlá, na statív a nejakú serióznu fotografickú prípravu sa nedáani pomyslieť. Všetky fotky vznikli fotením z ruky so sekundovým časom,aby som mal čas do malého blesku aparátu ešte manuálne „streliť“ veľkýmpríručným bleskom. Veľa pomohlo, samozrejme, osvetlenie jaskyne.


Rímske kúpele v Majkovom dóme...

...a detail hrádzí jazierok. Majko bol objaviteľ novýchpodzemných priestorov Domice a je príkladom človeka, ktorý saz amatéra a zvedavca stal nadšeným odborníkom, vytrvalým,cieľavedomým pri objavovaní podzemného sveta Slovenského krasu.

Riečka Styx, po ktorej plavba bola kedysi veľkou atrakciou.Posledných 5 rokov nebol ani raz taký stav vody, aby sa dala plavba využiť.


Tu sa mi napriek technicky veľmi nepriaznivým podmienkampodarilo urobiť panorámu, ktorú som zlepil z dvoch snímok v počítači.

V podzemí strácajú rozmery svoje zvyčajné rozpoznávaciedimenzie, no napriek tomu sa aj z týchto fotiek dá vytušiť, že ideo priestory značných rozmerov.



Foto M. Barlog