Je mnoho druhov, ktoré ničím nevynikajú a často ich v prírode prehliadame. Jedným z nich je ostrica nízka – nenápadný, ale významný zvestovateľ jari na strmých skalnatých svahoch, ktorá vyžaduje vápencový podklad. V súlade so svojim menom je nízka, pritisnutá k podkladu, a v týchto dňoch z chumáča krátkych ostrých listov zdvihla kvitnúce klasy.
Kde je nenápadná ostrica, treba zbystriť pozornosť, lebo je často sprievodcom iných, nápadnejších vzácnych rastlín. V strmom svahu pod nohami vykvitli prvé dva poniklece. Zamatovo chlpaté rastliny obťažkané mrholením pri najbližšom jasnom dni zdvihnú kalichy k slnku, zatiaľ však robia česť svojmu menu, ktoré pochádza zo staroslovanského poniklý – ovisnutý. Prívlastok slovenský znamená, že nerastie nikde inde na svete, len na našom malom kúsku zemegule.
Hneď vedľa poniklecovej stráne na okraji rozvoľneného lesa rozkvitol typický lesný posol jari – fialka lesná.
A aby nebolo ľúto hubárom – pozor! Zatiaľ sa síce vytiahli zo zeme len drobné, nenápadné a nezaujímavé huby, sú však lákavým prísľubom smržov, májoviek či šampiňónov, ktoré už onedlho potešia srdce každého, komu sa nelení zohnúť sa k zemi.
Foto M. Barlog
