Spišský hrad sa pomalyvynáral z hmly. Chvíľu ho zahaľovala, na chvíľu odkryla jeho tvár, kýmúplne podľahla dvíhajúcemu sa slnku.
Aj v Kamennom raji naDreveníku sa len nerada vzdávala svojej moci.
Napokon ju však teplé lúčeslnka premohli a jej nadvládu pripomínali len osrienené konáre stromova krov.
Aj srieň sa však napokonpremenil na trblietajúce kvapky vody, ktoré obzvláštňovali panorámu symboluSpiša.
Ďalší symbol sa zatiaľ úplnevylúpol z hmly. Fantastické počasie umožňovalo rôzne odstupy, rôzne uhlypohľadu.
V úplnom tichu, doktorého prenikali len vzdialené zvuky dopravy a sobotňajších prácobyvateľov Hodkoviec a Žehry som prechádzal po planine Dreveníka. Srieň,pokrývajúci všetky vhodné miesta, mizol ako šibnutím čarovného prútikaa príroda ukazovala svoju fádnu tvár neskorej jesene.
Miesta, ktoré ostali celýdeň v tieni, si však zachovali svoju „zimnú“ tvár.
Nízke slnko sa pomalysklonilo za obzor...
...a v krajine ostaliuž len ovce, využívajúce netradičnú neskorú pašu.
Bola polovica decembra roku2006, v ktorom sa niektorí politici konečne rozhodli brať vážne hrozbuglobálnych klimatických zmien, kým iní mali úplne iné starosti. Na ŠtrbskomPlese bola slávnostne otvorená zatiaľ jediná slovenská zjazdovka, no teplotaani tu neklesla pod bod mrazu. Osrblie opäť nezískalo možnosť usporiadaťbiatlonový Svetový pohár a vyzerá to na dlhodobú stagnáciu strediska.
Čas ukáže.
Foto M. Barlog
