Z tých vzácnejších sa v okolí vŕb, ale aj na lúkach a okrajoch lesov vyskytuje kovovoleský fuzáč pižmový, ktorý, ako to vraví jeho meno, charakteristicky páchne.
Chocholíky mrkvovitých rastlín sú v týchto dňoch obsadené početnými spoločenstvom rôznych blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Medzi nimi nápadne vynikajú rôzne druhy menších fuzáčov, ktoré sú si často veľmi podobné. Fuzáč škvrnitý sa od podobných druhov líši tým, že má nohy sfarbené rovnako ako telo...
...kým podobný fuzáč štvorškvrnný má nohy celé čierne.
Nomen omen – fuzáč kvetový.
Fuzáč obyčajný, ako vraví jeho meno, je jedným z najhojnejších fuzáčov našich ihličnatých lesov.
V ihličnatých lesoch najmä na smreku je hojný aj vrzúnik smrekový.
Vpredu väčšia samička s kratšími tykadlami, ktoré sú svetlo krúžkované, vzadu menší samček s väčšími rovnomerne tmavými tykadlami.
Zoči-voči neznámu...
Najdlhšie „fúzy“ v dnešnej lesnej galérii má vrzúnik škvrnitý. Zdanlivo nápadný chrobák, ale keď sa pritisne ku kôre, zrazu zmizne a aj pozorný návštevník lesa musí chvíľu tápať zrakom, kým ho rozozná.
Foto M. Barlog
