Snežienka je typickým poslomjari. Koho by nepotešili jej kvety? Myslím, že v šere lesného porastu jejkrása a krehkosť vynikne viac, než vo zväzkoch predavačov natrhoviskách... Zatiaľ sú kvety stiahnuté, chránia sa pred chladom, ale zanedlhosa rozprestrú a za nimi sa začnú vystierať k svetlu medzi korunamistovky a tisíce ďalších kvetov, čo teraz len vyrážajú zo zeme.
Ale ani ďalší poslovia jarisa nedajú zahanbiť. Jasnomodrou kontruje snežienkám pečeňovník trojlaločnýa les vyzerá ako čučoriedky so šľahačkou.
Nie všetci návštevníci lesa,žiaľ, vnímajú jeho rozkvitajúcu krásu.
Ja paradoxné, že na voľnompriestranstve, na slnku vystavených skalách, ešte nekvitnú žiadne kvety. Nalesné byliny pozitívne pôsobí stabilná klíma v prízemnej vrstve, ktorá ichchráni pred extrémnymi výkyvmi teplôt pod voľnou oblohou. Na rozhraní lúkya oráčiny som však našiel prvé huby. Nie sú na jedenie, no potešianáznakom nezvratných zmien v prírode.
Slimákovi pásikavému výkyvy teplôtnevadia a využíva vyhriatu skalu na prvé jarné putovanie. Tento práveodpočíval, pevne prichytený o podklad, a ja som nemal srdce vyrušiťho pri poludňajšej sieste. Jeho blízkeho príbuzného slimáka meňavého somminulého roku našiel v prírode až temer o mesiac neskôr.
Vzduchom sa mihla prvá babôčkapávooká a na svetlo sveta vyliezli prvé cifruše bezkrídle – červeno-čiernebzdochy masovo sa vyskytujúce napríklad na kmeňoch líp.
Jar už naozaj môže začať.
Foto M. Barlog
