Medzi zasrienenými listami som našiel to, čo som viac-menej celú jeseň očakával – žltý kvet záružlia. Záružlie močiarne zvykne kvitnúť na jeseň pomerne často, až som sa čudoval, že som ho ešte tohto roku nenašiel. Spolu s ním povstali z popola desiatky iskerníkov prudkých. A na okraji trasoviska, kde dosiahal tieň priľahlého lesa, stále kvitol pichliač močiarny – fialovočervené kvety na statnej byli, ktorá už mala byť v tomto ročnom období podľa všetkých predpokladov zoschnutá, zošúverená, sklonená na zimný odpočinok. Napokon – pichliače potočné stále veselo kvitnú, tak prečo by sa mal odporúčať práve on?
Foto M. Barlog