Človeka až poteší, keď zbadá kvety krasovlasu bezbyľového niekde na suchej medzi medzi roľami. Zaslúži si svoje meno najmä teraz v jeseni, keď začína presychať jeho okvetie a nadobúda zlatistý nádych. Mnoho ľudí možno ani nevie, že tento kvet je jedlý a jeho dužinaté kvetné lôžko s orieškovou príchuťou dokonca údajne zachránilo pred hladom Napoleonovu armádu. V minulosti sa z neho dokonca mlela múka... Dnes by sme z neho asi nevyžili, aj keď u nás je ho zatiaľ dosť. To v takom Nemecku je vzácnosť prevzácna. Až sa mi to zdá čudné – chránený druh! Náš bežný krasovlas!
Pre úplnosť treba dodať, čo tiež nevie každý – krasovlas bezbyľový má aj príbuzného – krasovlas obyčajný. S menšími, nenápadnejšími kvetmi pôsobí síce len ako bratranec z druhého kolena, ale – ako napokon mnohé v živote – záleží len na uhle pohľadu.
Foto M. Barlog
