Začína to nenápadnea jednoducho. Rozkvitne zopár žiarivo bielych drobných kvetov na pichľavejhalúzke.
V jeden teplý deň jehalúzok zrazu viac, kvety vyrašia náhle a naraz na mnohých miestachsúčasne.
A zlejú sa do bielejzáplavy, ktorá pokrýva stráne, medze. Krajina ovenčená girlandami prvýchjarných kvetov vyzerá ako nevesta.
Ako sa zjavilia zaplavili krajinu, tak z nej onedlho zmiznú. Kvety trniek majúefemérny život. Rozdajú krásu, prijmú hostí kvôli rozmnoženiu života, zhnednú,zošúveria sa a zaniknú. Spomenieme si na nich po prvých mrazoch žmúľajúcv ústach sladkotrpké plody.
Život sú paradoxy. Väčšinamiest zachytených na týchto snímkach bude zanedlho navždy stratená. Už niktonikdy tu neovonia trnku, už nikto nikdy nebude obdivovať záľahy bielych kvetov.Dnešný deň som strávil rekognoskáciou trasy budúceho diaľničného privádzača...
Foto M. Barlog
