V lese je neprehliadnuteľná. Vysoká, štíhla, statná, krásna. Jej veličenstvo ľalia zlatohlavá.
Keď sa na kvet pozrieme zblízka, prekvapí nás veľkosťou a tvarom škvrnitých mäsovoružových kvetov s výraznými bliznami. Podobá sa na šľachtené príbuzné zo záhrad, je však slobodná, ovieva ju čistý lesný vzduch.
Je ostrovom života. Obletuje ju osa lesná, hľadajúca sladký nektár.
Nájdeme na nej lesklého ľaliovníka cibuľového, ktorého záhradkári poznajú ako škodcu cibuľovín. V slobodnom lesnom svete rovnako s chuťou hryzie listy a kvety ľalie, mohutnému kvetu však vážne neuškodí. Je len ďalším článkom v reťazi života.
A nájdeme na nej aj pozoruhodného 5 – 7 mm veľkého pavúčika kvetárika dvojtvarého, schopného meniť farbu tela podľa svojho okolia. Je hrozbou pre drobné blanokrídlovce, dvojkrídlovce či motýle, privábené vôňou nápadných kvetov...
...drobné chrobáčiky, ktoré dosahujú veľkosť sotva tretiny pavúka, však neohrozuje. Spokojne chodia hore-dole po celej byline a kŕmia sa jej tkanivami. Keď dospeje k bodu zániku, budú sa podieľať na jej recyklácii a ďalšom kolobehu živín.
Zatiaľ však stojí, neohrozená rastie a zďaleka víta návštevníkov prírody. Koho neosloví jej krása, možno zaujme vlastnosť hýbať cibuľou – pomocou ťažných koreňov môže regulovať jej hĺbku v pôde. V každom prípade stojí za ochranu a zachovanie – ako množstvo ďalších jej poddaných okolo nás...
Foto M. Barlog, Tiesnina, 22. 7. 2006
