Objavená bola v prvej polovici päťdesiatych rokovminulého storočia. Aj keď ju preslávili a meno jej dali kostrovépozostatky pravekých medveďov (Ursus spelaeus),zaslúži si pozornosť aj vďaka svojej krasovej výzdobe.
Nepreberné množstvo stalagmitov, stalaktitova stalagnátov, nátekov, brčiek. Ako ruka tenké stĺpiky čnejúce od podlahyaž po strop, ale aj hrubé stĺpy, pripomínajúce postavy z rozprávok. Logickypostavené i gravitácii a zdravému rozumu odporujúce tvary nekonečnetrpezlivého diela prírody. To všetko sa tu dá vidieť.
No a kosti – to, kvôli čomu musia jaskyniarivynachádzať stále dômyselnejšie spôsoby uzatvárania tejto klenotnice.Z mohutných medvedích lebiek už dnes nenájdete na povrchu pôdyv jaskyni nič – čo nezachránili odborníci, rozkradli ruky hlupákov. Koľkoslovenských domácností zdobia sekretáry a príborníky, v ktorých ležiaako víťazné trofeje medzi Zlatou Zuzanou zvyšky lebiek prehistorických zvierat?Po roku 1989 sa rozbehol nový biznis – predaj na burzách, spolus nenahraditeľnými minerálmi, súbormi preparovaných jasoňov červenookých, fuzáčov alpínskych,krátkonôžok štíhlych. Ľudská vynaliezavosť v honbe za peniazmi jeneohraničená a ako v organizovanom zločine aj tu sú konquistatorio krok vpredu pred tými, čo by chceli zachovať krásu jaskyne pre budúcegenerácie – napriek zabezpečeniu znova a znova prenikajú do vnútra,v poslednej dobe už aj kvôli tomu, aby kopali jamy v podzemnýchchodbách. V kostnici, kam jaskyniari sústredili kostrové zvyškyz celej jaskyne, sú dnes voľne položené len kosti, o ktoré nemá nikzáujem – atraktívne lebky s mohutnými zubami sa už dávno minuli...
Foto M. Barlog
