Leží vo východnej časti voloveckého hrebeňa Volovských vrchov, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria. Smerom na západ na dohľad Zbojnícka skala, sedlo Jedľovec a Lastovičí vrch, na východ Ovčinec, Tri studne a Biely kameň. Blízkemu obzoru na oboch stranách hrebeňa dominuje Kojšovská hoľa a Volovec. Smerom na juh Slovenský kras, na sever bukovecký hrebeň, plochý Galmus, v diaľke kontúry Braniska. V priaznivom počasí vidno Slanské vrchy, Vysoké a Nízke Tatry, Veľkú Fatru.
To všetko boli dnes len ostrovy v mori hmiel. Ako živý tvor pulzovala po obvode vyvýšenín, vypĺňala široké i úzke doliny, prelievala sa cez hrebene. Nečujne oblápala stromy lesov pod nohami. Pokiaľ oko dosiahlo, dominovala obzoru.
S postupujúcim slnkom a hrejúcimi skalami pod hrebeňom pomaly ustupovala, strácala pozície, až napokon definitívne stiekla do tieňov na dne dolín. Nadvládu nad svetom prebrala obloha a svetlohra slnka. Rozohrala kaleidoskop pestrých farieb jesene, každú chvíľu zaujala novými predstaveniami. Schádzal som z hrebeňa v tmavých tieňoch horského bukového lesa, chvíľami dobiehal ustupujúcu hmlu. Na Kloptaň sa nechodí často, aby nezovšednela.
Foto M. Barlog
