Hoci po neuveriteľnom včerajšku aj dnes sľubovali ďalší krásny deň, Hornádsku kotlinu zaliala celodenná hmla, z ktorej sa vynárali a mizli kolóny automobilových reflektorov a okraje okolitých horstiev. Zdalo sa, že v kotle s mliekom stuhol život, všetko bolo oblepené kvapôčkami sychravej emulzie. V tomto počasí som sa pol dňa pľačkal hore potokom, ktorý mi ukázal svoju inú tvár.
Poráčsky potok predstavujejeden z mála posledných prirodzených horských tokov, ponechaných vlastnémuvývoju a osudu. Len raz za čas treba prečistiť brehové porasty, tvoriaceprekážku v toku alebo ohrozujúce plynulý priebeh vôd v koryte, abynebol dôvod na tvrdšie úpravy. Dá sa v ňom nájsť divočina, úsekyv ktorých sa zastavil čas a zastavuje sa aj dych návštevníka. Milosrdnáhmla odfiltrovala človekom poznamenané okolie a ostal iba potok.