Všetko rozkvitá, všetko omamne vonia. Ku koloritu spišskej jari patria popri neprebernom množstve krásnych kvetín aj ozajstné skvosty, vzácnosti najvzácnejšie. Ich výber je vždy poznačený subjektivitou – je to tak aj v tomto prípade.
Teplé, výslnné stráne, ktoré socialistickí družstevníci nestihli zničiť rekultiváciami, zdobia po tieto dni smotanovobiele veľké kvety veterníc lesných.
Na okrajoch lesov sa začínajú objavovať zvláštne tvarované kvety orlíčka.
Modro kvitne aj naša lesná liana – plamienok alpínsky.
Modré kvety má aj na skalách divorastúca replika známych záhradných rastlín – kosatec bezlistý uhorský.
A napokon modré sú aj kvety jednej z najvzácnejších slovenských rastlín – včelníka rakúskeho. Patrí medzi hluchavkovité rastliny a aj jeho kvety vyzerajú ako zväčšenina kvetov hluchavky.
Vzácnosti rastú aj medzi trávami – nápadné „fúzaté“ klásky má kavyľ Ivanov.
Inde možno bežný, ale na Spiši veľmi vzácny klokoč peristý. Drevina nápadná najmä jesennými mechúrikmi plodov, z ktorých sa kedysi robili ružence.
Na strmých kamenistých stráňach ostali po odkvitnutí trnky trocha väčšie kvety čerešne krovitej. Od svojej veľkej príbuznej sa líši vzrastom – je naozaj sotva čo väčšia, ako trnky, pomedzi ktoré rastie. A z jesenných plodov by sa človek sotva nasýtil. No bielymi obláčikmi zakvitnutých koruniek spestruje jarnú prírodu rovnako, ako jej príbuzná záhrady a sady ľudí.
Foto M. Barlog
