Niekedy v druhejpolovici osemdesiatych rokov minulého storočia som vošiel do novoveskej Jednotya vyšiel som z nej s vinylovou platňou Deep Purple pod pazuchou.Nemohol som tomu ani uveriť – v celom meste jediná platňa, a ja somsi ju odnášal ako vzácny úlovok. Charakteristické pre tie časy bolo, že platňabola vydaná v Balkantone Made in Bulgaria, ale vtedy ani iná možnosťzískať západnú skupinu v Československu nebola. Platňa The Deep PurpleSingles A´s & B´s začínala skladbou Hush a končila skladbou Fireballa obsahovala dokopy dvanásť známych i menej známych kúskov tejtoskupiny. Dodnes cítim mrazenie, ktoré mi behalo po chrbáte, keď som prišieldomov, platňu opatrne položil na kotúč gramofónu, spustil prenoskua z reproduktorov sa ozvalo úvodné zavýjanie... Deep Purple bolpojem, ktorého produkciu som dovtedy poznal len z pások kotúčovýchmagnetofónov na nekvalitných nahrávkach z rádia Luxemburg.
Časy sa zmenili, vďaka novýmčasom a technickým možnostiam mám dnes kompletnú diskografiu tejto klasikyhard-rocku. Za posledných desať rokov som si dal dokopy v elektronickejpodobe v podstate všetko, čo kedy táto skupina vydala, všetky albumy,záznamy viacerých koncertov, texty skladieb. Zo skladby Child in Time, ktorú jaosobne považujem za vrchol tvorby Deep Purple, mám asi päť verzií... Takže keďsyn prišiel s tým, že DP bude koncertovať na Slovensku, nebolo čorozmýšľať.
Steel Aréna privítalamnožstvo ľudí. Na rozdiel od recenzenta stredajšieho bratislavského koncertu sinemyslím, že predkapela Grexabat vyznela sympaticky. Skôr si myslím, že sme siju odtrpeli. Ale potom to už bolo jedno. Na scénu vystúpila Gillanova partiaa čas prestal existovať. Nechal som prúdiť hudbu sebou, prenikali ma tónytak, ako to nie je možné doma v kresle so sluchátkami na ušiach. Pozorovalsom spokojné, rozžiarené tváre ľudí okolo seba.
Kapela odviedla vynikajúcivýkon, zahrala známe veľké skladby i veci z najnovšieho albumuRapture Of the Deep. Rozšafní starí páni to roztočili ako sa patrí. Vnímal som syna vedľa seba a cítil, že sa mu to páči.Tešilo ma, že má možnosť vidieť na vlastné oči legendu, ktorú napriek svojmuveku vníma rovnako ako ja. Minimálne my dvaja sme dokazovali nadčasovosťa univerzálnosť hudby Deep Purple, ktorá má stále čo povedať celémuspektru ľudí. Neboli sme v tom sami – mamina v rokochv okuliaroch, akoby práve vyšla z kuchyne, so statným synom, pupkatýplešatý otec s mladou dcérou, partie obstarožných trampovi tínedžerov – všetci stáli v jednom šíku a spievali spolus Ianom Gillanom Smoke On the Water.
Všetko raz skončía koncert bez piatich minút dvojhodinový skončil neuveriteľne rýchlo.Cestou z Košíc som myslel na to, o čo všetko ma komančoviav mojej mladosti obrali. Kreténi, čo svojim deťom nosili platnez Británie a Paríža a nás kŕmili Marcelou Laiferovoua Zajačkovým bigbandom.
Dnes som na to zabudol.Dnešný koncert stál aj za tých mojich tridsať rokov čakania.
Neustále sa usmievajúciSteve Morse, vpravo Ian Gillan.
A v opačnom garde.
Za klávesami Don Airey.
Basgitarista Roger Glovera bubeník Ian Paice, starí členovia DP.
Obaja gitaristi.
Thank you, Košice!
Foto M. Barlog
