Hneď za hradnou bránou v týchto dňoch vítajú návštevníka plastiky jedného z najvýznamnejších predstaviteľov poľského sochárstva Bronislawa Chromeho.
Schválne som k slovu plastiky nepridal žiaden prívlastok, aby som nebol obvinený z preferovania vlastného vkusu, no myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď skonštatujem, že som nebol jediný, komu sa plastiky veľmi páčili a komu v zamračený letný deň pohladili dušu.
Radosť a úžas v očiach detí a úsmevy či hĺbavý výraz na tvárach dospelých boli evidentné, málokto prešiel okolo skupiniek artefaktov bez povšimnutia.
Ľudia nedodržiavali pokyn na tabuľke, chodili pomedzi sochy, no nemyslím, žeby to niekomu vadilo. Sálal z nich záujem.
Ponúkam vám v toto príjemné letné popoludnie malú prechádzku výstavou.
Myslím, že Spišskému múzeu patrí vďaka za takéto iniciatívy. Kto chce vidieť plastiky na vlastné oči, musí sa poponáhľať – výstava trvá do 18. júla. Možno je to dobrý námet na program najbližšieho víkendu.
Z ďalších hradných aktivít môžete obdivovať napríklad prácu švárnej hrnčiarky z Hrnčiarstva pod lipou.
Alebo si môžete pozrieť kontroverzný geoglyf, ktorý z najvyššieho miesta hradu vyzerá skôr ako nepodarená karikatúra nejakého dinosaura.
Jeho skutočný tvar vynikne až z odvrátenej strany hradu a zo značného odstupu.
Andrew Rogers, autor geoglyfu, je označovaný za svetovo známeho umelca. V porovnaní s umeleckou výstavou na začiatku tohto článku mi pripadá takéto označenie ako značne nadhodnotené. Ani o Bronislawovi Chromom som jakživ nepočul, no po poslednej návšteve Spišského hradu pred ním skladám klobúk. Jeho umenie má ľudský rozmer, neuchvacuje veľkoleposťou, ale jemnou prácou, spriahnutím ľudského umu a prírodného materiálu. Jeho sochy na návštevníka prítulne žmurknú, neostáva po nich rozryté okolie a na rozdiel od geoglyfu sa dajú zabaliť a odviezť na iné miesto pre obšťastnenie ďalších ľudí.
Foto M. Barlog
