Dobre sa pozeralo, dobre sapočúvalo. Posledný tohtoročný letný deň sa prevalil do príjemného popoludniaa nízke lúče slnka kontrastovali s pestrofarebnými odevmiúčinkujúcich, premiešaných s publikom. Tí, ktorí nie sú zaťaženípredsudkami a dokázali sa otvoriť všetkým prúdom, ktoré vytryskliz tohto predstavenia, prežili naozaj krásny sobotný podvečer.
Historicko-umeleckáretrospektíva prijatia Rómov cisárom Žigmundom Luxemburským a vydanialistiny slobody a práva Rómov usadzovať sa na našom území začala hranouscénou na základe skutočnej udalosti, ktorá sa 17. apríla 1423 udiala práve naSpišskom hrade. Nebolo až také ťažké prižmúriť oči a predstaviť si dobovéreálie... Po uzavretí dohody najprv hradný pán predviedol Rómom rytierskesúboje a po nich Rómovia ukázali Žigmundovi umenie svojho ľudu.
VodcaRómov Ladislav a Žigmund Luxemburský.
Rytierskesúboje v podaní skupiny bojových umení Páni Spiša.
ÚčinkovanieRómov otvorili študenti Strednej umeleckej školy z Košíc, ktorí sa počascelého festivalu objavili na pódiu viackrát.
Noa potom už vyšli na scénu účinkujúci rómskych súborov z blízkehoi ďalekého okolia. Ľoľi ruža – Červená ruža zo Spišského Podhradia, Amariluma – Náš svet z Jablonova, Somnakuňi khangľi – Zlatý hrebeňz Markušoviec a Terne čhaja le čhavenca – Mladé dievčatás chlapcami z Rudnian reprezentovali Rómov zo Spiša. Zovzdialenejších končín prišli súbory Roma z Cinobane, Lunaz Ružomberka, Rómsky spevácky zbor Cespom z Lučenca či Tosara –Temeraf zo Serede.
Temperamentnárómska muzika nenechala chladnými ani divákov a účinkujúcich, čakajúcichna svoje vystúpenie.
Mediálna hviezda Kokaverelavutara – Kokavskí muzikanti z Kokavy nad Rimavicou a ich sólistiJana a Vlado Sendreiovci.
Keď vzal hraný vodca RómovLadislav do rúk mikrofón, hľadisko stíchlo.
Žigmund Luxemburský naozajmal na čo pozerať.
Celé podujatie moderovalas Mirom Gergeľom Denisa Havrľová, ktorej svojho času jeden duchom chudobnýpolicajt odmietol podať ruku. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že jejruka je ženská, jemná, mäkká.
Súbor Khamoro – Slniečko zoSpišského Podhradia predviedol divadelné predstavenie na motívy známeho filmuCigáni idú do neba. Príbeh Zobara a krásnej Rady som prvý krát vnímalvyspievaný a vytancovaný pod sivým nebom Letanovského mlyna a odvtedyuž žiadna repríza nedosiahla úroveň toho zážitku, no tým, čo nevideli súborroztancovaný na zelenej lúke so štafážou reálnej rómskej osady, sa isto páčilaj spútaný rozmermi javiska amfiteátra na Spišskom hrade.
Príbeh Rady a Zobaravrcholí.
Hraje prešovské kvartetoHolubovci.
Orchester SUŠ Košice.
Do hustúceho šera zneli tónyklasickej i modernej hudby, muzikálu i rómskeho rapu. Ako povedali vosvojom sprievodnom slove moderátori – hudba bola odjakživa rómskym písmom,spôsobom vyjadrovania. Rómovia nám na Spišskom hrade povedali o sebe veľa.Zásluhu na tom mala známa Daniela Hivešová-Šilanová, ktorá celé podujatiezorganizovala a režírovala. Viac než 200 účinkujúcich vytvorilonezabudnuteľnú atmosféru. Je na škodu veci, že ich oduševnené umenie nechceloa nechce počuť viac ľudí. Organizátori festivalu majúambíciu posunúť v budúcnosti festival na celoslovenskú i medzinárodnúúroveň, preto treba dúfať, že sa čoraz viac ľudí bude dívať naRómov nielen cez prizmu izolovaných get, ale aj krásy a radosti, ktorúdokážu rozdávať.
No a napokon niekoľkofaktografických údajov, ako som si ich prečítal v pozvánke na totonevšedné podujatie.
Je to práve Spišský hrad, naktorom sa 17.apríla 1423 uskutočnilo historicky jedinečné stretnutie cisáraŽigmunda Luxemburského so skupinou Rómov. Panovník tu Rómov nielen oficiálne prijal, ale ajvydal ich vodcovi Ladislavovi ochrannú listinu, ktorou povolil Rómom slobodnýpohyb po krajine, právo usadzovať sa a riadiť sa vlastnými pravidlamiv otázkach trestu a viny. KeďžeŽigmund Luxemburský bol zároveň cisárom Ríma a kráľom Uhorska, Bohémie,Dalmácie a Kroácie, táto udalosť nesie v sebe pečať európskehorozmeru. Aj keď pamiatku na túto udalosť si Rómovia dodnes zachovávajú priamovo svojich priezviskách – mená Žigmund, Žigo, Žiga, Mižigar sú častými menamiRómov – táto udalosť nie je verejnosti bežne známa.
K pobytuRómov na území Spiša sa viaže aj historicky prvá písomná zmienka o ichpobyte na území Slovenska vôbec – z roku 1383. V roku 2007 sipripomíname aj 590. výročie, keď sa skupina Rómov vydala z Budína do Košíca odtiaľ cez južné Slovensko do Bratislavy (1417) a 630. výročieprvej písomnej zmienky o Rómoch v Zemplínskej župe (1377).
Foto M. Barlog
