Moje barbarstvo sa prejavilo aj v inom – vzhľadom na moju dlhú kultúrnu absenciu som nemal potuchy, ako to teraz na koncertoch chodí. Keby som vedel, neponáhľal by som sa. Miesto o avízovanej siedmej začal Čechomor koncertovať až o ôsmej. Dovtedy časový priestor vypĺňal predskokan Petr Bende, finalista českej Superstar, s kapelou. Superstar mi je ľahostajná a produkcia Petra Bendeho rovnako. Dunenie basgitary som cítil hlboko za hrudnou kosťou a to už naozaj nie je pre staršieho pána. Zaplatil som si za Čechomor.
No rýchlo som zabudol na tento bod programu. Čechomor nastúpil v plnej zostave. Naposledy som ich videl v zázname koncertu s Vidiekom v rámci Snopkových Mostov a to bol naozaj krásny zážitok. Teraz predstavili svoj posledný album Co sa stalo nové, ktorý ešte nemám dosť „opočúvaný“, no keď začali hrať staré známe piesne, úplne som sa uvoľnil a zabudol na svet za múrmi športovej haly. Na rozdiel od ich predskokana som spevákom rozumel každé slovo a strhujúca muzika chytala za srdce. František Černý a Karel Holas boli perfektne zohraní a ostaní členovia skupiny v ničom nezaostávali. Michal Pavlík, známy svojou typickou pokrývkou hlavy, rozozvučal gajdy, netradičný nástroj na takejto scéne. V uvoľnenej atmosfére novoveskej haly sa postupne mnoho návštevníkov pripojilo k neusporiadanému roju tanečníkov pred pódiom, všetci sme spoločne spievali známe refrény. Po prídavku, ktorý by si určite nedovolili nepridať, ak by len nechceli riskovať zrúcanie haly, sa rozlúčili členovia Čechomoru definitívne. Odchádzali sme s príjemným pocitom, krásou v duši a neodbytnými melódiami v hlavách.
Lucy In Sky, vrelá vďaka za krásny zážitok.
