Celýrok som usilovne zbieral fotografie zvláštnych, výnimočných stromov. Ako rokypredtým, aj tohto roku sa mi podarilo nájsť rôzne zdeformované, zrastené čiinak výnimočné stromy. Dosť dlhú dobu bol mojim favoritom smrekovec, čo satúžobne a vďačne vinul koreňmi ku skale, na ktorej rástol.
Nopotom som našiel úžasný strom a všetky ostatné ustúpili do pozadia. Z diaľkynevyzeral byť ničím výnimočný. Normálny buk, akých rastú po našej krajineroztrúsené tisíce.
Stačilovšak zájsť pod konáre košatého stromu a obraz v protisvetle mivyrazil dych.
Napokonvšak nešlo len o to, že korunu stromu nieslo niekoľko kmeňov,usporiadaných celkom symetricky.
Tentostrom zvláštnym spôsobom stelesňuje lesné spoločenstvo, v ktorom žije,ktoré sa rozprestiera všade naokolo a ktoré je najcharakteristickejšie preslovenské Karpaty – jedľovú bučinu. Z jednej strany svojho rozkošatenéhokmeňa je totiž zrastený s kmeňom jedle.
Zrastje nepredstaviteľne zložitý, kmeň jedle neodňateľne objíma jednu z vetiev kmeňabuka a jedna vetva buka zároveň prerastá kmeň jedle.
Tentostrom je dôstojným symbolom dnešného Dňa stromov. Zosobňuje silu, symbiózu,predstavuje obraz spoločenstva, ktoré má všetky predpoklady prežiť súčasnúmediálnu hviezdu – lykožrúta smrekového. Možno by mohol byť aj symbolomslovenského lesníckeho stavu... V každom prípade je výborným dôvodom nazamyslenie, či všetky stavby, kvôli ktorým boli v poslednom roku vyrúbanélesy, mimolesné dreviny či parky po celom Slovensku, sú dôležitejšie, akoktorýkoľvek strom.
Foto M. Barlog
