Je to fakt temer neuveriteľné. Je polovica februáraa v prírode som už našiel druhy, ktorých kvitnutie sa v našichkončinách dlhodobo spája skôr so začiatkom apríla ako s koncom marca.Potvrdzuje to, že tohtoročná zima sa naozaj vymyká aj z rámca doterajšíchteplejších zím. A nie je to kdesi na teplých stráňach uprostred Hornádskejkotliny, kde som už pred mesiacom našiel aktívne lienky a kvitnúce kvety –tentokrát to bolo v severne orientovanej horskej doline.
Horský potok sa zbavil ľadovej pokrývky a na jehobrehoch tri dni po mrazivom víkende rozkvitol neodmysliteľný posol jari podbeľliečivý.
Tussilago farfara je jeho vedecké meno, na ktoréhozapamätanie je dobrou mnemotechnickou pomôckou rečňovanka -tu si ľahol pánfarár-. Vždy si na ňu spomeniem, keď skoro na jar vidím prvé žlté kvety. Eštenikdy v živote to však nebolo vo februári.
Len o pár metrov vyššie som našiel ďalšieho jarnéhoposla, ktorý sa na brehoch horských potokov zjaví často spod snehu – deväťsilbiely. Tento sa cez sneh predierať nemusel. Jeho úplné rozkvitnutie je otázkoudvoch-troch dní.
Salamandry opustili zimné úkryty už pred dvoma týždňami – akvôbec boli klasicky zazimované. Zdržiavajú sa v okolí miest, ktoré im môžuv prípade nepriaznivého počasia poskytnúť útočisko, ale zjavne majú dosťpotravy a napriek tomu, že ide o studenokrvné živočíchy, ktorých aktivitado veľkej miery závisí od podmienok v okolitom prostredí, tohtoročná zimaim v pohybe neprekáža.
Ešte stále si môžeme myslieť, že je to len ojedinelývýstrelok a že už budúca zima vráti všetko do normálnych koľají. Optimistipráve v tejto chvíli začínajú rúbať prieseky pre nové zjazdovky. Ja všakverím tomu, že toto je začiatok niečoho nového, načo si musíme zvykať.
Foto M. Barlog
