Ja vás zavediem na miesto,o ktoré človek už roky nezavadil. Asi práve preto si tu kôrovca niknevšíma, nik netrúbi na poplach. Kôrovec si žije svoj život v súlade sozákonitosťami prírody, ktorá mu nedovolí zničiť si svoj biotop – živé stromy,bez ktorých kôry nedokáže žiť.
Strmé svahy Kyseľa,nezasiahnuté smutne známym požiarom, sú porastené smrekovo-borovicovýmiporastmi, v ktorých nájdeme aj rozsiahle plochy polomov. Živé stromy tuležali naukladané ako hodovacie stoly, lákali lykožrútov k bohatejhostine. Stopy v odpadávajúcej kôre nás dnes presviedčajú, že kôrovecponuku vrchovato využil. A napriek tomu, že sa kalamity nikto aninedotkol, kôrovec, čuduj sa svete, nezožral okolité porasty, nerozšíril sav ďalších rokoch do okolitých živých smrekov, ktorých je tu dostatok.Nebolo treba robiť nevyhnutné opatrenia v okolitých porastoch, ako násdnes o tom presviedčajú v súvislosti s Tichou a Kôprovoudolinou, nebolo treba vyťažiť ani asanovať napadnutú drevnú hmotu. Z úplnejednoduchého dôvodu – kalamitisko je neprístupné, nedosiahnuteľné technikou,okolité svahy nedovoľujú vybudovať lesnú cestu.
Okrem toho, že ideo porasty v najvyššom, piatom stupni ochrany, je ich nedostupnosťzrejme hlavným dôvodom, prečo sa nik nehrnie do boja so „škodcom“ – drevnúhmotu z tohto miesta jednoducho nie je možné odviezť.
A tak dnes pomedzipováľané stromy pomaly rastie nový les a notoricky známy fakto podpore novej generácie lesa na ploche kalamity bez prispenia človeka môžeaj tu nachádzať svoje uplatnenie.
Foto M. Barlog
