Dreveník je obrovský travertínový masív neďaleko Spišskéhohradu. Travertín je krehká hornina a celý masív je rozlámaný hustou sieťoupuklín, pozdĺž ktorých vznikajú v podzemí jaskyne a priepasti. Naploche necelého kilometra štvorcového ich bolo donedávna známych viac než 30.Od krátkych priamych puklín až po zložité viacstupňové systémy dlhšie ako stometrov. Vzhľadom k tomu, že Dreveník je už stopäťdesiat rokov predmetompomerne intenzívneho vedeckého bádania a podrobne ho majú prechodený ajmnohí domáci záujemcovia, nedali sa predpokladať nejaké nové významné objavyv podzemí. Opak je však pravdou. Len čo sa košickí jaskyniari, ktorízískali na prieskum krasových javov v rezervácii potrebný súhlas,rozhľadeli, našli doteraz neznáme priestory. Ukázalo sa, že úzke pukliny,o ktoré nik nejavil záujem, po prekonaní poskytli nový podzemný svet.A kolega jaskyniar, čo má na nové jaskyne priam nos, to ešte priklincovalobjavom nových rozsiahlych chodieb, ktoré čiastočne nadväzujú na doterazznáme, z veľkej časti však predstavujú úplne neznámu jaskyňu.
Nič nové sa nerodí ľahko a aj „jeho“ nový vchod bol prekrtkov. Do otvoru som sa pokúsil dvakrát bezúspešne vliezť. Jednoduchonepustil. Potom našťastie jaskyniari objavili ďalší otvor, len o desaťcentimetrov širší ako ten predchádzajúci, ktorý už prepustil aj mojukonštitúciu. A tak sme sa vybrali tretiu marcovú nedeľu novú jaskyňu zmeraťa zdokumentovať.
Jarný les nás vítal kobercami snežienok...
...a pečeňovníkov.
V podzemí sa však ročné obdobie prejavilo len zvýšenouvlhkosťou stien. Strávili sme v ňom šesť hodín ani sme nevedeli ako.Labyrint rozsiahlych chodieb a úzkych plaziviek a komínov medzi niminás dokonale zamestnal a nebral ohľad na čas ubiehajúci na zemskompovrchu.
Plazivky mi ani tak nevadili, hoci mám kolená, lakte a bokyoškreté ako po páde z bicykla, ale komíny boli strašné. Úzke, do ktorýchsom sa sotva nasúkal, padali do neznáma, bez možnosti opory, bez reálnejpredstavy o ich skutočnom priebehu a veľkosti, prepchával somsa nimi vláčiac za sebou statív a brašňu s fotoaparátom.
Odmenou boli na drevenícke pomery skutočne impozantnépriestory úzkych vysokých chodieb.
Aj keď na Dreveníku nie sú typické krasové jaskyne, lebonevznikli korozívnou činnosťou vody, ale gravitačnými pohybmi, za desiatkytisíc rokov sa v nich na viacerých miestach vyvinuli rozsiahle sintrovénáteky a neveľké kvaple, brčká a iné krasové tvary. Ruky hlupákov ichv ľahko prístupných jaskyniach olámali, počmárali, očadili ohňom, no tátojaskyňa je terra incognita s vlastným životom, nikým nerušeným.
Aspoň nie v modernej dobe. Dreveník bol nepretržiteosídlený ľuďmi od mladšej doby kamennej a na jeho území sa našlo množstvoartefaktov dokazujúcich toto osídlenie. Ukázalo sa, že ani v novej jaskyninie sme úplne prví a že v minulosti ju ľudia museli poznaťa využívať. Keďže celý Dreveník je v neustálom pohybe, „rozchádza“sa, mohli byť v minulosti prístupné vchody situované inde. V záverejednej z chodieb je rozsiahle zasintrené suťovisko, z ktorého trčiaľudské kosti. Bude vecou archeológov a ďalších odborníkov zistiť ich vek,no vzhľadom na zasintrenie ich vek bude určite siahať ďaleko do doby predKristom...
Na obrázku je časť voľne položených kostí, v pravomhornom rohu trčí zo sutiny zasintrovaná kosť.
K dnešným stálym obyvateľom patria tradične zimujúcemotýle...
...či netopiere.
Popri preliezaní vlhkými chodbami sme sa s jaskyniarmibavili aj o názore na sprístupnenie informácií o jaskyni, o jejsituovaní. Nakoľko majú byť ľudia informovaní? Ako môžu prípadní záujemcoviaovplyvniť podzemný svet? To, čo sa deje na povrchu Dreveníka, nemá často ďalekok tragédii. Povestný je boj proti ťažbe travertínu, ktorá spôsobilanezahojiteľné jazvy v masíve. Najmä v jarných mesiacoch stovkynávštevníkov trhajú kvety, lámu vetvičky, liepajú sa po skalách, ohniská súbežnou súčasťou víkendových posedení. Rómovia z neďalekých osád drancujúlesné porasty, len tohto roku už hasiči trikrát zasahovali pri požiaroch.Nápisy na stenách v dostupnom podzemí sú tým najmenším problémom.A to hovoríme o území národnej prírodnej rezervácie, ktorá patrík najstarším chráneným územiam Slovenska a je jednýmz najcennejších prírodných území, v podstate celosvetovo unikátnym. Niesme schopní uspokojivo chrániť cenné územie na povrchu, nieto eštev podzemí, tak je naozaj otázne, ako narábať s citlivými informáciami.Aj z tohto dôvodu neuvádzam žiadne bližšie podrobnosti.
Na povrchu sa slnko skláňalo k západu, posledné lúčeslnka osvetľovali prvé poniklece slovenské, ktorých je Dreveník najbohatšoulokalitou v rámci celého Slovenska. Som ošúchaný, ubitý, ale spokojný. Malsom možnosť byť pri objavovaní doteraz nepoznaného.
Foto M. Barlog
