Chlapci sa už vrátili domov, odložili do poličky v kúpeľni lacnú voňavku a utiahnutí rátajú dnešný zárobok. Tí šťastnejší sú kľudní, rátajú priehrštie bankoviek po stovkách, v duchu väčšinovej tradície spoločnosti spokojní s úročením svojej investície. Skupinu tých menej šťastných som dnes ráno videl medzi činžiakmi ohadzovať sa pomarančmi a samolepkovými vajíčkami.
Chlapi využili možnosť beztrestne s požehnaním pochybnej tradície vyoblievať dievčatá a ženy každého veku, spokojne sa započúvajúc do ich výskotu a kriku. Patrí im to, dobre im tak. Tak káže zvyk, je to ich zvykové právo, oni, koruna tvorstva, sú predurčení aspoň raz v roku ukázať ženám, kto je tu pánom. Nie sú krutí, skôr blahosklonní – veď svoje polovičky, príbuzné či známe nebijú, netýrajú, nie sú ako chlap zo susedstva, ktorý pravidelne vymláti ženu, deti a nábytok.
Šťastne a spokojne sa tváriace ženy po piaty krát stiahli chodbu a kúpeľňu a po piaty krát sa prezliekli, ponúkli a naliali a teraz si môžu konečne vydýchnuť. Zmyť zo seba vôňu konvaliniek a príchuť pokorenia.
Od rána počúvam v Slovenskom rozhlase reči o tradíciách, z ktorých mi je nanič. Podľa redaktorky sú ženy šťastné, že si ich muži všímajú, že im záleží na ich kráse(!) a muži zas s radosťou prijímajú za svoju namáhavú(!) prácu výslužku. Možno to naozaj niekto vníma práve takto. Žijeme však v spoločnosti, kde sa príliš nectí názor iných a tak sa popri oprávnene obšťastnených ženách zvezú aj tie, ktorým sa táto zábava vôbec nepáči. Keď sa dostanú do dosahu bujarých chlapov, každý odpor márny, každý protest zbytočný. Koľkým ženám dnes úsmev zakrýval zaťaté zuby? Čo by sa stalo, keby sa situácia obrátila? Keby sa raz zmenilo garde a všetci tí zábavy a tradície chtiví chlapi by boli v roli žien riadne zliati aspoň raz v roku? Koľkí z nich by takúto potupu vôbec neprežili? Koľkí by to okamžite riešili päsťami? Ako by stúpla rozvodovosť v tomto štáte, či aspoň ako by sa zvýšil rating psychológov a psychiatrov?
