reklama

Zmeny realitou

Píšem tieto riadky na konci víkendu, ktorý sa nielen v mojom osobnom subjektívnom ponímaní zapíše ako najteplejší decembrový v mojom živote. Z mnohých miest nášho sveta hlásia teplotné rekordy. Nevidieť že sa niečo deje môže už naozaj len ten najväčší ignorant.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ako chlapec som hltal knižkyJozefa Ponca. Dodnes ich mám poukladané v jednej polici, všetky, ktorépostupne vydal. Tento znalec slovenskej prírody a excelentný fotograf mapoznačil na celý život. Hltal som stránky s čiernobielymi, neskôr ajfarebnými ilustráciami, cestoval spolu s ním močiarmi, lesmi, rôznymiprírodnými zákutiami Slovenska. Okrem iných ma fascinovala červeno-čiernopruhovaná bzdocha pásavá, žijúca v tých dobách v panónskych oblastiachjužného Slovenska, ktorá sa viackrát objavila na stránkach jeho kníh. Snívalsom o tom, že ju raz stretnem u nás na horniakoch a ustavičnesom po nej usilovne pásol. Môj sen sa napokon splnil už ako dospelému človeku –v roku 1985 som našiel tohto krásneho tvora na najteplejšom miesteHornádskej kotliny na vrchole travertínovej kopy pri Spišskom hrade. Stál somnad okolíkmi rebrice pyrenejskej a fascinovaný hľadel na drobný hmyz,temer nedýchajúc...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento moment mámv mysli doteraz. Vtedy to bolo len vysnívané stretnutie, ktoré dnes vidímv celkom inom svetle. Bzdocha pásavá je totiž taký nápadný hmyz, že nebolomožné ho predtým prehliadnuť. Ona sa v tom roku naozaj prisťahovala naSpiš – a veľmi úspešne. Za necelých päť rokov sa rozšírila po celom území,vyliezla aj na najvyššie vrcholky Volovských vrchov, pásla sa na teplýchskalnatých stráňach uprostred Slovenského raja, mrkvovité rastliny okolo ciesta na medziach ňou boli na niektorých miestach obsypané.

Obrázok blogu

V tom období, počasdruhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia, som našiel aj ďalšievysnívané živočíchy, všetky práve v oblasti Spišského hradu, ktorá mávýhrevné travertínové podložie. Na teplých južných medziach som prvý krátv živote našiel exotického žlto-čierno pruhovaného križiaka pásavéhoa prvý krát na Spiši aj dobre známu teplomilnú modlivku zelenú. Teda –nebolo to celkom prvý krát, lebo aj predtým už boli zo Spiša známe nálezy, išlovšak evidentne o jedince zanesené búrkami a silnými vetramiz krajov južne od Volovských vrchov, ktoré tu nevedeli prežiť. Koncomosemdesiatych rokov som však overil rozmnožovanie tohto druhu v Hornádskejkotline a zistil lokality so stabilnou populáciou hlavne na okrajochkotliny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tak som si uvedomil nielento, že druhy sa šíria na nové miesta aj v súčasnej dobe, ale hlavne to, žepadajú prirodzené bariéry, brániace ich šíreniu. Oteplenie klímyo desatinu stupňa, ktoré my svojimi nedokonalými zmyslami nemáme šancuzaregistrovať, môže pre drobný hmyz znamenať likvidáciu prekážkypri kolonizovaní nových území. Zatiaľ sú to druhy milé, príjemné, čonikomu neprekážajú, len prirodzene zvyšujú pestrosť bohatstva spišskej prírody.Čo však bude, keď k nám preniknú nositelia malárie a podobnýchpohrôm? Kým to nebude aktuálnou témou dňa, zrejme nás to trápiť nebude.

Myslím na to v tietodni viac ako inokedy. Z celého sveta prichádzajú znepokojujúce správyo roztápaní ľadovcov, o zanikaní podmienok života ľadových medveďov,o zmenšovaní plochy ľadu na zemských póloch. Konzervatívni Briti saprebrali, s osvietenými politikmi na čele rozbehli kampaň na zmenudoterajších zvyklostí. Ak už cirkev na ostrovoch vyzýva na inštaláciu solárnychkolektorov na strechách kostolov, asi sa naozaj niečo deje. Americkí demokratiprevalcovali snemovňu a očakávajú víťazstvo svojho kandidáta v najbližšíchprezidentských voľbách, od čoho by sa mohla odvíjať zmena americkej politikyv tomto smere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku sme nezliezlivčera z hrušky. Klimatológovia na prelome storočí predložili veľmiseriózne klimatické scenáre vývoja slovenských lesov ako odozvy na globálnuklimatickú zmenu, ktoré sa začínajú pomaly uplatňovať. Vychádzajú článkyv odborných časopisoch i celé odborné časopisy venované témeklimatických zmien. Slovenskí vedci sa už nesporia o tom, či je klimatickázmena reálna, skôr sa snažia zjednotiť na predpovedi jej rozsahu, dosahov,možných scenárov. Nie o sto, ale o dvadsať rokov. Niev Austrálii, ale tu, na našom malom Slovensku.

Že to ľudí príliš nezaujíma,ma neprekvapuje. Ľudia sú nezodpovední, neradi hľadia do nepríjemnej budúcnosti,radšej veria príjemným zajtrajškom. Vlády na čele tohto štátu minimálne oddeväťdesiatych rokov minulého storočia však majú alebo môžu mať dostatokinformácií na zodpovedné konanie. Miesto toho však ďalej masívne podporujúvýstavbu automobiliek a ich tristotisícové ročné produkcie automobilov,zaberajúcich ďalšie plochy rovnovážnej prírody, produkujúcich ďalšie tonyskleníkových plynov, podporujú nerozvážne experimenty zalesňovania holín povetrovej kalamite druhotným lesom, podporujú zrušenie dvojpercentnej podporymimovládnym organizáciám zaoberajúcim sa ochranou životného prostredia. Miestopokory arogancia, miesto podpory drobných diverzifikovaných ekonomickýchčinností balamutenie o nevyhnutnosti podpory megainvestícií, ktoré saneodmietajú. Napokon – sám žijem v meste, ktorého radní síce nedokážuzabezpečiť základné podmienky na celoročné využívanie bicyklovej individuálnejdopravy či separáciu a recykláciu odpadov, ale zato vehementne podporujúvýstavbu novoveského Lillehammeru, ktorému má padnúť za obeť 500 ha mestských lesov čihektáre nenahraditeľných nivných lúk okolo horského potoka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes ráno som bol von sopsom v tričku. Vlahý vietor rozfukoval papiere okolo kontajnerova prinášal tóny kolied z vianočného mestského trhu a výskotz kolotočov. Myslel som na ľadové medvede kdesi veľmi ďaleko, ale aj naslovenské medvede v neďalekých horách. Ešte poslušne zaľahli do brlohov,počúvajúc hlas génov, napriek tomu, že cyklámen fatranský opäť rozkvitol. Aj myešte uveríme svojim génom, keď sa po Lucii konečne ochladí a napadne sneh.Rozbehnú sa snežné delá a kasičky vlekárov sa zas začnú plniť. Možno tobude len ďalšia v rade dobrých zimných sezón. Na jar však vylezú na svetlosveta bzdochy pásavé a svojimi receptormi budú skúmať, či už je čas pohnúťsa ďalej na sever.

Foto M. Barlog

Milan Barlog

Milan Barlog

Bloger 
  • Počet článkov:  308
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zoznam autorových rubrík:  Z prírodyZápisník strážcuKrajinaAlternatívyÚletySúkromnéČierna kronika

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu