Treba povedať, že torozhodne nebola nejaká dierka. Je to poriadna diera do zeme, vyhĺbená vodou vovápenatých zlepencoch, typických pre túto časť Slovenského raja. Vznikla napukline, na ktorej je niekoľko ďalších menších jaskýň a ktorá vedie doúdolia blízkeho Hornádu. Prednedávnom kolegovia neďaleko medzi chatami označilitabuľou zaujímavý geologický výtvor – pravidelnú krasovú jamu a spomínanú dieru – komín na povrchu ohradili ohradou.
Nad jamou sme dnes postavilikladku, cez ktorú sme ťahali na povrch vedrá s odpadom. Je ho na dne„dierky“ neúrekom – s prírodnými sedimentmi je bohato premiešanýnajrôznejší odpad, nahádzaný návštevníkmi. Všetko to tam hnije, kysne, človekusa obracal žalúdok pri každom vytiahnutom vedre. A to sme dnes vyťahovalilen tie najnovšie vrstvy, plné plechoviek fanty, obalov od kapučínaa nezameniteľných tatraniek opavia. Sem-tam sa objavila umelohmotnádederónska vidlička, ale tá mohla byť aj zo súčasných čias. Čo nás čaká, až sazahryzneme hlbšie, si viem živo predstaviť a celkom sa na to teším –exkurzia dejinami socialistického štátu v priamom prenose...
Výsledkom nášho snaženia byčasom mohla byť krátka exkurzná trasa zaujímavými krasovými javmi na okrajirekreačného strediska. Vyťahujúc dnes hromady odpadkov sa mi príliš nezdalo, žeby mali ľudia o takéto veci záujem, ale treba byť optimistom a veriť,že nie všetci, čo prídu na Čingov, sú úplní debili.
Začali sme zavčas rána,sotva slnko osvetlilo les.
Slnečné lúče sa opierali dovyschnutej vegetácie, ktorá mala byť už dávno zmrznutá – príjemné teplé počasienás sprevádzalo celý deň.
Dole išli najtenšíz nás,
tí mohutnejší ostali horea ťahali odpad.
Z nenávratného zajatiasme vyslobodili malého skokana hnedého, bystrušku fialovú a dve bystruškykožovité, ktoré patria medzi naše najväčšie bystruškovité chrobáky.
Po práci sa niektoríspustili na obhliadku podzemia.
Výsledok celodennejčinnosti.
Foto M. Barlog
