Stálsom na kraji miestnej komunikácie, prepájajúcej Bijacovce s blízkymi Ordzovanmi,keď popri mne prefrčal malý traktorík s prívesom. Traktor šoféroval statnýRóm, ďalší dvaja sedeli za ním na okraji kopy odpadu, naskladanej na prívese.Neďaleko mňa zastali na okraji cesty a ja som už tušil, čo sa bude diaťďalej.
Chlapíkza volantom zacúval prívesom na okraj cesty a ďalší dvaja začali zhadzovaťnáklad dole svahom. Keď som podišiel bližšie, zistil som, že celý svah jepokrytý hrubou vrstvou odpadkov. Chlapi si ma príliš nevšímali, ignorovali môjfotoaparát. Dal som sa s nimi do reči. Vysvitlo, že sú z obce,pracujú v rámci aktivačných prác a s traktorom ich poslal – starosta.Keď som s ním neskôr telefonicky hovoril, potvrdil svoj príkaz s tým,že išlo len o zasypávanie povrchu skládky, s ktorou si nevie dať radya ktorú neustále zväčšujú obyvatelia obce. Podľa neho išlo len o pozhrabovanústarú trávu z verejných priestranstiev v obci.
Nuž,to, čo som videl ja, malo dosť ďaleko od starej trávy – bola to úplne regulérnakopa odpadu so starými PET fľašami a rôznym drobným haraburdím. Odhliadnucod toho, že zo zákona má obec povinnosť biologický odpad kompostovať a PETfľaše patria do separovaného odpadu, takýto spôsob „likvidácie“ skládky mipripadá dosť čudný, aj keď na Slovensku ide o najpoužívanejší spôsob.
Pohľadna časť skládky, v pozadí vidno Spišský hrad s geoglyfom, ktorý v poslednejdobe vyvolal vášnivé diskusie, no miestni politici si od neho sľubujúturistický raj na Zemi. S kopami odpadu v jeho širokom okolí nepomôžeregiónu ani desať geoglyfov.
Skládka,v pozadí Bijacovce
Skládkaje sypaná do suchého koryta prítoku Ordzovanského potoka, ktoré pôvodnepokračovalo aj nad cestou. Dnes už z neho nájdete len plochu zarastenúburinou – celé koryto je zasypané odpadom, ktorý tu Bijacovčania sypali rokydozadu. Tradícia nepustí – vrchná časť starej skládky je stále „aktívna“ a stálena ňu niekto niečo prisype. Horný okraj skládky je asi sto metrov nad cestou a eštevyššie nad ním je starý lom, do ktorého tiež občas zablúdi človek s IQ výraznenižším ako priemer. No miesta tu už veľa niet – asi aj preto začali „ľudia“sypať odpad do koryta pod cestu. Tam je zatiaľ miesta dosť – koryto je polkilometra dlhé, Bijacovčania tu môžu voziť svoje odpadky ešte roky rokúce.
Róm– šofér, vidiac môj fotoaparát, mi poradil, aby som zašiel do rómskej časti zakostolom, tam že je skládka omnoho väčšia. Nemusel mi to hovoriť dvakrát. Keďprejdete v Bijacovciach po východnom okraji plnom honosných domov, okolovynoveného kostola s príjemným moderným prostredím a cez rómsku štvrť,ktorá nepripomína geto, prídete na kraj obce s mohutným úšustom.
Tusa realizuje podstatná časť odpadového hospodárstva obce. Gádžovia bez hanyvozia okolo rómskych domov odpadky a hádžu ich do rokliny. Rómske detidokonca presne vedia, kde má ktorý ujo miesto, z ktorého sype svoj fúrik.Naozaj by ma zaujímalo, čo sa vlastne z obce vyváža legálne...
Celkomsympatická staršia Rómka ma upozornila na ďalšie špecifikum obce, kvôli ktorémumá v posledných dobách strach. Na najčerstvejšej časti skládky sa povaľujú– ľudské kosti. Do kostola zamokalo a zeminu z asanačných výkopov strojvyniesol – kam inam, na čiernu skládku. Aj s kosťami a lebkami ktovieakýchmŕtvych. Rómka so smutnými očami riekla, že podľa nej bolo treba mŕtvych znovapochovať. Podľa gádžov môžu kosti predkov spočívať tam, kde v tejto obcikončí všetko nepotrebné.
Skororáno som stál za Nemešanmi a nasával obraz nádhernej panorámy Spišskéhohradu so štafážou Braniska.
Poobedesom sa ako zmoknutá sliepka vracal späť s pocitom márnosti. Toto jeskutočná realita, toto je reálny obraz slovenského vidieka. Žiaden program prerozvoj, žiadne európske fondy, žiaden minister s lopatou tento obraznezmení. Zákony sú na smiech a toľko omieľané kompetencie samospráv sú nazískanie peňazí navyše, nie na ich reálny výkon.
Bijacovčania,môžete sa hanbiť.
FotoM. Barlog
