Na rozdiel od minulého rokusme mali menej práce, takže prišlo aj menej ľudí. Po ôsmych ročníkoch lopoteniasme sa rozhodli, že si urobíme príjemný víkend, odmenu pre pravidelnýchúčastníkov tejto dlhoročnej akcie – žiakov zo ZŠ Letná v Poprade. Bolo námtreba len napichať vŕbové kolíky okolo revitalizovanéhoúseku potoka a dosadiť nejaké sadenice do minuloročnýchvýsadieb. Práca tak na tri hodiny.
Ale i tá sa musíodpracovať. Niektorí účastníci pichali do mäkkej zeme okolo potoka vŕbovéodrezky...
...iní na iných miestachkopali klasické jamky a sadili sadenice jaseňa.
Často aj v stržiachhlbokého koryta v jeho strmých svahoch.
Len pár krokov odbrigádnikov sa vyhrievali vretenice.
V prirodzených korytáchtečie voda pomedzi obnažené skaly, cez skalné prahy...
...čo v nádhernomhorúcom dni pracujúce deti radi využili na osvieženie.
Potok tesne nad dedinou savo svojom staronovom koryte cíti dobre.
A my sme mu založilinové brehové porasty.
Po dobrom obede od paniBeličákovej sme sa všetci vybrali na prechádzku. Cieľom cesty bola opustenáobec Podproč, patriaca do katastra Oľšavice, do ktorej sa dnes vracia životprostredníctvom chalupárov.
Cestou – necestou.
V Podproči nás čakalonemilé prekvapenie. Krásna lipa pri kostole bola zohavená na nepoznanie. Keďženedávno tak boli očesané aj lipy pri kostole v Oľšavici, dalo sa tušiť,kto to má na svedomí.
Takto vyzerala lipa ešteminulého roku...
Pri prameni uprostredopustenej obce.
Cestou späť sa ochladilo,začal fúkať studený vietor. Krásny deň vrcholil nádhernými výhľadmi na všetkystrany. Vracali sme sa širokým oblúkom späť do malebnej Oľšavice podmajestátnou Spišskou. Slnko zapadalo za hory, na kraj padal pokoj a mier.Náš potok ticho zurčal vo svojom novom koryte.
Foto M. Barlog
