Popoludní zazvonili na Správe Národného parku Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi dve dievčatá s malou kartónovou škatuľou. Doniesli netopiera... so zaujímavým príbehom. Nebojácne ho vydrapili partii starších chalanov, ktorí sa netopiera na brehu Hornádu na neďalekom sídlisku Mier pokúšali utopiť vo vode. „...oni ubližujú aj inokedy, na brannom trápili hada...“ sťažovali sa dievčatá. Neboli si isté, či tvor nie je zranený... boli s ním u neďaleko sídliaceho veterinára, ktorý im dal krabicu od liekov a poslal ich za nami.
Netopiera sme vyniesli do záhrady, aby sme ho nemuseli prípadne naháňať po kanceláriách. Krásny raniak hrdzavý, charakteristický obyvateľ panelákových sídlisk, osídľujúci v početných kolóniách škáry medzi panelmi, sa neochotne vyškriabal z krabice a po krátkom presviedčaní sa uvelebil na zvyšok dňa na kmeni borovice. Nevyzeral byť poranený, dievčatá ho zjavne zachránili skôr, než mu chalani stihli ublížiť.



Tešil som sa, priznám sa bez mučenia – v tomto svete plnom zlých správ a nelichotivých obrazov nášho životného prostredia výskyt takýchto dievčat poteší. Dostali od nás nejaké propagačné materiály, skladačky o netopieroch... a odišli. Úplne som sa ich zabudol opýtať na mená, odkiaľ sú, do akej školy chodia... ak to bude čítať niekto, kto ich pozná, dajte im, prosím, vedieť, nech sa kedykoľvek zastavia. Radi ich na správe uvítame.


Myslel som si, že som si dobré správy na dnes vyčerpal... a ani som už žiadne nečakal... kým som sa teraz večer nedozvedel, že som sa stal dedom :-)
Foto M. Barlog