To dievčatko dnes ráno čupelo pri osratej prierube do ľadu na povrchu melioračného kanála a miskou z nej čerpalo vodu do vedra. Ruka s aparátom sa mi roztriasla, keď som si to domyslel do všetkých dôsledkov. Kto čítate tieto riadky, skúste sa odosobniť. Nemyslite na to, že je to cigánča, nešpekulujte, kto za to môže, na chvíľu odhoďte všetky predsudky a skúste si predstaviť, čo to naozaj znamená. Je to dieťa, malé dievča, ktoré má život pred sebou. Čo všetko by mohlo v živote dokázať, čím všetkým by mohlo byť? Za čo môže, čím sa previnilo? Ako môže ovplyvniť svoj osud?
Sedím v pracovni, chrúmem čokoládu, zapíjam ju kávou a hľadím na tú fotku. Je ladená do oranžova, možno by sa hodila aj pre Orange. Kampaň pre šťastný život šťastných ľudí... Nič z mojich vymožeností to dievča nikdy nebude poznať, nič z toho, čo ja považujem za bežný životný štandard. Cesta k jedinej pumpe v osade je pre ňu v chladnom ráne pridlhá. Netuší, že aj keby sa jej chcelo, voda z pumpy nie je o nič lepšia, ako z kanála pod prierubou.
Dnes je Svetový deň vody, v Banskej Štiavnici sa konala pri tejto príležitosti medzinárodná konferencia. Energickí páni a sympatické panie vystrieľali bohatú zásobu cudzích slov a kategorických imperatívov, pojedli z pripravených pochutín a začali sa tešiť na okrúhle X. výročie. Dievčatko pri prierube nevie nič o politike, o vyšších sférach záujmov spoločnosti a nikdy nedoriešených zádrheľov jej fungovania. Pozná len okolie svojej rodnej chatrče, cestu medzi osadou a obcou. A vie, že voda na pitie chutná kalne. Má sny a túžby, ktoré sa v porovnaní s našimi zdajú byť nepodstatné, smiešne, malicherné. A ani tie sa jej nikdy nesplnia. Vždy, keď budete nespokojní so životom, spomeňte si na dievčatko, ktorého problémy ukladáme k ľadu. A vážte si, že vám z kohútika tečie voda.
