Na konci uplynulého týždňa som sa zúčastnil seminára, ktorý v Banskej Bystrici usporiadala Nadácia Ekopolis a ktorý bol zameraný na budovanie greenways. Pojem greenway, ako sme mali možnosť vidieť, má v rôznych končinách sveta rôzny obsah, vo všeobecnosti však znamená cestu pre nemotorizovaných návštevníkov. Kým na západnej pologuli znamená zároveň aj krajinárske úpravy, spôsob životného štýlu a zmenu myslenia, u nás sa častejšie úzko spája s dopravnou vybavenosťou.
Hlavným prednášajúcim bol Frederik Rollet z francúzskej organizácie af3v – Združenia pre rozvoj greenways a cyklotrás vo Francúzsku v Lyone. To, čo nám predviedol, bolo pre nezainteresovaných na hranici fantázie. Stovky kilometrov francúzskych greenways, slúžiacich výlučne pre nemotorovú dopravu, pretínajú krížom-krážom celú krajinu a sú súčasťou výhľadových asi 9000 kilometrov dlhej siete, ktorej výstavbu garantuje vládny plán. To, čo sme videli v jeho prezentácii, nikoho nenechalo na pochybách, že Francúzi svoj výhľad dosiahnu a pre prospech všetkých budú využívať. Svoje greenways budujú predovšetkým na využiteľných telesách cca 15000 km zrušených železničných tratí, riečnych hrádzach, ale aj ako úplne nové línie. Je z nich striktne vylúčená akákoľvek motorová doprava a neslúžia, samozrejme, len cyklistom – na svoje si prídu inline korčuliari, chodci, ale trebárs aj vozíčkari. Už počas Frederikovej prezentácie som si uvedomil, že ich cesta sa v našich podmienkach nebude dať realizovať, ani keby sme na to mali najlepšie možnosti. Podmienky ich greenways sa u nás jednoducho nedajú dodržať – sklon nepresahujúci 3 %, predpísané polomery oblúkov, úplné vylúčenie motorovej dopravy, to všetko síce vytvára veľmi priaznivé podmienky pre využitie čo najširšou vrstvou obyvateľstva, ale u nás je realizovateľné len vo veľmi málo prípadoch. Nehovoriac už ani o tom, že priemerná cena kilometra francúzskej greenway je 70000 až 130000 eur. V Lyone je pripravený 5 km dlhý úsek, ktorý v spojení s vybudovaním reprezentačného centra mesta bude stáť 48 mil. eur.
Našim podmienkam sa podstatne viac priblížil Juraj Flamík, ktorý má v českej Nadaci Partnerství na starosti práve budovanie greenways. Rozhľadený človek s mnohými skúsenosťami zo zahraničia priblížil síce u nás omnoho viac využiteľný koncept greenways, no pre našinca temer rovnako fantazijný, ako ten francúzsky. To, čo sa deje v susedných Čechách v oblasti nemotorovej mobility, je pre nás neuveriteľné. Ako v mnohých iných, aj nesúvisiacich marginálnych oblastiach záujmu spoločnosti, aj v tejto oblasti český štát delegoval čo najviac rozhodovacích právomocí a primeraných finančných prostriedkov na organizácie tretieho sektora a výsledok je viac než presvedčivý. Veľmi zaujímavý produkt, ktorý českí priatelia ponúkajú aj na Slovensko, je Cyklisti vítáni, zaväzujúci zariadenia cestovného ruchu systémom certifikácie ponúkať predpísané služby cyklistom. Medzi prvými sa dobrovoľne do systému certifikácie prihlásila sieť špičkových hotelov. V súčasnosti ľudia okolo Jura Flamíka usilujú o oficiálne uznanie greenways Praha – Viedeň za národný produkt.
Posledná časť seminára patrila predstaveniu viacerých slovenských projektov v tejto oblasti, z ktorých štyri podporila práve Nadácia Ekopolis. Na Slovensku rovnako ako v Čechách existuje pomerne rozvetvená sieť cyklotrás, ktoré však málokedy predstavujú autonómnu trasu, na ktorej by návštevník nebol ohrozovaný všadeprítomným automobilizmom. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom je najmä v prepojení cyklotrás na ich okolie, v ponuke doplnkových služieb, v záujme prevádzkovateľov zariadení CR. Ukazuje sa, že rýchlo návratné sú investície do propagácie, čo v Čechách funguje na dobrej úrovni. Česi nám poskytujú motiváciu aj v inej oblasti, ktorá je zas najpríťažlivejšia pre mňa osobne – pokúšajú sa, a nie neúspešne, spájať budovanie cyklotrás s úpravami krajiny, od jednoduchej výsadby alejí drevín po zakomponovanie do miestnych a regionálnych biokoridorov. Je to však celkom iná oblasť, v ktorej sa Čechom ešte ani nezačíname približovať.
Na záver seminára sme rozmýšľali všetci spoločne, čo by sa u nás mohlo v krátkej dobe zmeniť, zlepšiť a ako k tomu môže prispieť Nadácia Ekopolis. Boli sme dosť bezradní – každý nápad narážal na bariéry byrokracie, nezáujmu či odporu, ktorými je slovenská spoločnosť ohradená. Juraj Flamík nám všetkým nalial trocha optimizmu presvedčením, že treba v tejto oblasti robiť čokoľvek, čo jednotlivec alebo skupina nadšencov na svojej úrovni môže urobiť. Ako kvapky na skle sa takéto jednotlivé aktivity napokon zlejú do prúdu, ktorý môže spoločnosť zmeniť. Rovnako zahraničné ako naše aktivity v tejto oblasti sa datujú len od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia, akoby včera, a za ten čas sa na mnohých miestach podarilo neuveriteľné.
Foto M. Barlog
Perexová fotografia z prezentácie F. Roletta
