Temer celá plocha Národného parku Bavorský les (99 %) sa nachádza vo vlastníctve štátu, čím boli vylúčené konflikty pri založení i rozšírení parku. V pôvodnom území NP, vyhlásenom v roku 1969, tvorí 75% územia 1. – najprísnejšiu zónu ochrany, v rozšírenej časti, vyhlásenej v roku 1997, tvorí 1. zónu ďalších 1500 ha, pričom do r. 2017 plánujú dosiahnuť taký stav územia, aby celé územie NP mohlo byť v tejto zóne. Súčasná plocha NP je 24 000 ha, z toho na území pôvodného NP (16 000 ha) sú vylúčené poľovačky okrem regulácie srnčej a jelenej zveri kvôli problému ohryzu drevín. Pôvodná sieť lesných ciest bola zredukovaná o 50%. Na území parku sa nevyberá vstupné, ročne absolvuje okolo 2000 bezplatných vychádzok so sprievodcom cca 35 000 návštevníkov. Je tam 330 km turistických chodníkov a 150 km cyklotrás. 40 % plochy NP je centrálnou časťou, kde majú návštevníci obmedzenú možnosť vstupu len po vyznačených turistických chodníkoch počas celého roka. NP je biosférickou rezerváciou UNESCO a držiteľom Európskeho diplomu.
Lesy NP predstavujú výmeru 1,8 % lesov Bavorska. V Nemecku je 13 NP, ktoré predstavujú 4 % jeho plochy, plánované je vyhlásenie ďalších dvoch NP. O dodržiavanie pravidiel, poskytovanie informácií a pomoc sa stará 30 pracovníkov NP, pre jeho Správu pracuje celkovo vyše 200 pracovníkov, s činnosťou parku je v regióne spojených niekoľko sto ďalších pracovných miest. Ročný rozpočet správy NP je 11 miliónov eur, park podlieha bavorskému Štátnemu ministerstvu pre výživu, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Ročný ekonomický prínos aktivít, priamo súvisiacich s NP, predstavuje v priľahlom regióne 40 miliónov eur.
Od roku 1983 začala byť na území NP aktuálna problematika podkôrneho hmyzu. V súčasnosti je napadnutých 3600 ha lesa, v ktorom sa proti kôrovcovi nezasahuje. Stromy napadnuté lykožrútom sú eliminované len v asi 500 m širokých pásoch na obvode NP kvôli ochrane súkromných lesov, na území NP neprebieha žiadna hospodárska činnosť, vývoj lykožrútov je ponechaný sám na seba. Prirodzené zmladenie smreka je asi 3x väčšie, než je schopné dosiahnuť lesná prevádzka na obhospodarovaných plochách. Odumreté napadnuté smreky sa podieľajú na úspešnom vývoji novej generácie lesa. Pri lesohospodárskom využití územia by ekonomický prínos predstavoval cca 400 eur/ha, pri súčasnom „ničnerobení“ je prínos vyčíslený na 2000 eur/ha.
Tieto údaje sú priamo od riaditeľa NP Karla F. Sinnera, pôvodným povolaním lesníka, pre ktorého bola, ako sám priznal, stratégia nezasahovania spočiatku veľkou dilemou. Vývoj a čas ukázali, že nastúpená cesta je správna a dnes už by nezapochyboval. Uvedené údaje najviac povedia tomu, kto je aspoň trocha oboznámený s finančnou a personálnou situáciou v niektorom z našich NP. No paralelu v ponímaní pojmu národný park a jeho „komerčnom“ využití môže vidieť aj laik.
A zatiaľ naši lesníci – myslím Štátne lesy TANAP-u – sú spokojní, lebo plnia plán spracovania kalamity. Na svete je štúdia udržateľného rozvoja Tatier – nie ochrany prírody, nie zachovania divočiny, ale rozvoja. S našim ponímaním národného parku sú spojené ďalšie slovesá, najčastejšie používané v súvislosti s kalamitou – upratovať, usmerniť, zasahovať, odstraňovať, zlikvidovať, bojovať, vyčistiť, zachrániť. Vo svojej ľudskej nadriadenosti zabúdame, že príroda nič z toho nepotrebuje. Prebieha v nej vlastný vývoj, ktorý nedokážeme ani len pochopiť, nieto ešte napodobniť, zlepšiť či vymyslieť lepší. Stále zabúdame na hlavné poslanie národného parku, v ktorom je ochrana prírody nadriadená všetkým ostatným činnostiam. Uniká nám podstata tohto príbehu. Pretrvávajúca dvojkoľajnosť v spravovaní národného parku, nezáujem a neschopnosť štátu na vyriešiť tento dlhotrvajúci nezmysel, evidentná snaha poprieť celosvetovo platné a uznávané poňatie významu a fungovania územia, ktoré je vyhlásené za národný park. Treba nám ho vôbec?
