Isto si ešte mnohí spomenú, aký bojový pokrik spustili lesníci voči tomuto drobnému chrobáčikovi, využívajúcemu chyby predchádzajúcich generácií pestovateľov lesa na svoje množenie a rozširovanie. Človek by mal dojem, že dnešní lesníci už ani nemajú dôležitejšiu úlohu, než dôsledne rúbať lesy, napadnuté lykožrútom, páliť haluzinu zo spracovaných stromov alebo ju „ekologickejšie“ štiepkovať, postrekovať napadnuté kmene všakovakými dryákmi, ktoré znemožnia ľútemu tvorovi ďalej jestvovať na tomto svete... boj proti lykožrútovi je sezónnym imperatívom lesníckeho stavu posledných najmenej päť až sedem rokov úplne všade, v bežnom lese i uprostred národného parku, v hospodárskych, ochranných i chránených lesoch, pod zástavou boja proti škodcovi lesníci usilovne rýpu nové lesné cesty na sprístupnenie doteraz nesprístupnených napadnutých porastov a prejavy ich nevôle proti obmedzeniam, ktoré si ochranári sem-tam dovolia vybojovať, zahŕňajú celú paletu zvukov a prostriedkov.
Pod dojmom tohto diania som si nevedel ani len predstaviť to, čo je realitou v Mestských lesoch Spišská Nová Ves. Radní tohto mestečka sa totiž rozhodli podporiť výstavbu zjazdovky pri mestskom satelite Novoveskej Hute... opomeniem, čo všetko tomu predchádzalo, zmanipulované hodnotenia, politické nátlaky a všetko, čo je v súvislosti s takouto investíciou v našich podmienkach bežné... príprava zjazdovky sa stala realitou, mediálne správy predháňali realitu, na zjazdovke sme mali prakticky lyžovať už predchádzajúcu zimu a keď nie tú, tak túto...
No nepredbiehajme. Na jar roku 2009 začali mestské lesy s výrubom... síce v rozpore s platným povolením trocha pretiahli výrub po termíne, ktorý povolenie stanovovalo, ale začali. Dobre si všimnite túto fotku – plocha v jej pravej tretine, mimo tých dvoch pásov, tvoriacich dolnú časť zjazdovky, je vyrúbaná len tak – žiadna zjazdovka tam samozrejme nebude... pilčíci sa skrátka trocha sekli...
Toľkoto stihli vyrúbať v roku 2009.
V roku 2010 bol výrub zjazdovky dokončený. A keďže sa od náhodných návštevníkov tohto priestoru šírili všelijaké ohováračské reči, znevažujúce statočnú prácu budovateľov cestovného ruchu v našom meste, nedalo mi a šiel som sa tam pozrieť v septembri 2010 sám. V hornej časti budúcej zjazdovky ma privítali takéto hromady zaschnutých kmeňov a hneď som vedel, že tie reči neboli do vetra.
Len si to skúste predstaviť – čo lepšie si môže priať lykožrút pre svoj pohodlný život? Celé rozmnožovacie obdobie žrádlo a úkryt na kopách, rovno pod nosom, žiadne poletovanie, skúšanie sily jednotlivých kmeňov – tu mu nehrozilo žiadne zalievanie chodbičiek živicou... najjemnejšie, najlepšie kúsky. V pozadí vidíme porasty Prírodnej rezervácie Muráň, predstavujúce prirodzené horské smrečiny, v ktorých sa lykožrút tiež množí jedna radosť.
Bývalý riaditeľ mestských lesov nemal zábrany viackrát v mestských médiách nariekať nad tým, aké nebezpečenstvo predstavuje táto rezervácia pre okolité lesné porasty, ako mestské lesy nemôžu v nej proti nebezpečnému škodcovi zasahovať, ako kvôli ochrancom prírody mestské lesy trpia...
...ale že na štyridsať hektárovej ploche budúcej zjazdovky sa môže lykožrút rozmnožovať úplne voľne, bez akýchkoľvek zábran, to mu zrejme oči nekole. Mestské lesy dostali ako ujmu za zákaz spracovania kalamity v rezervácii za posledných 5 rokov od štátu temer 420 tisíc eur, čo je viac než 12 a pol milióna bývalých slovenských korún. Za tieto peniaze mohli do ľubovôle realizovať ochranné opatrenia v okolí rezervácie, aby sa lykožrút nerozširoval do okolitých porastov. Miesto toho nechali v bezprostrednej blízkosti ideálnu pastvu na jeho rozširovanie.
Štyridsať hektárov plochy uprostred rozsiahlych lesov je ponechaných lykožrútovi na voľné množenie.
Aj v dolnej časti, vyrúbanej v predchádzajúcom roku, vidíme rovnaký obraz – všade ponechané zvyšky z odvezených kmeňov a celé kmene, ktoré sa odoberateľovi dreva nehodili – myslite si čo chcete, vo mne to zanecháva len jeden obraz – ktosi si tu povyberal kvalitné kmene a všetko ostatné ostalo ležať na ploche.
Tu vidíme jeden z avizovaných a prehliadaných dôsledkov výrubu a budúcej zjazdovky – do otvorenej porastovej steny sa oprel vietor. Ako to bude vyzerať o pár rokov, to zjavne nikoho netrápi.
A tu je zas dôsledok dvojročného ponechania zvyškov po ťažbe bez akejkoľvek sanácie, bez akejkoľvek prevencie voči lykožrútovi – smreky na porastových okrajoch budúcej zjazdovky zreteľne chradnú, žltnú.
No a napokon sklad na úpätí zjazdovky – tu sa vraj mala všetka nezužitkovaná hmota zo zjazdovky poštiepkovať a energeticky využiť. A vraj sa tu dokonca naozaj aj dačo poštiepkovalo. Súčasnosť je však taká, že väčšina hmoty ostala ležať na zjazdovke a aj plocha skládky je zahádzaná hrubou vrstvou smrekovej haluziny a tenkých kmeňov – celosezónneho jedálnička lykožrúta.
Onedlho príde jar a s ňou lykožrút... ak sa dopočujete, že s ním treba bojovať všetkými prostriedkami, nedajte sa zmiasť... nemusí to byť vždy a všade pravda.
Foto M. Barlog
