Cestouz Levoče smerom na Poprad odbočuje z hlavnej cesty do polí nenápadnáasfaltka. Roky po nej chodili známe „kukavozy“ a vozili na jej koniec odpadz levočských domácností a okolitých obcí. Skládka na Huštáku znečisťovalaširoké okolie, často celé dni horela a čakala na vytrvalejší dážď, tekutéodpady z nej širokým prúdom tiekli do potoka na dne údolia, vo svahu ktoréhobola založená na mieste starého zemníka.
Časodvial dobu, ktorá dovoľovala takéto vandalstvo voči životnému prostrediu, a s ňouskončila aj prevádzka nezabezpečenej skládky. No cesta ostala a s ňouaj možnosť pre nekultúrnych ľudí, ktorých ani najintenzívnejší kultúrny životmesta nezmení.
Ľudiai firmy tu naďalej vozia svoj odpad, sypú ho na okraj cesty a svah podňou a rozširujú tak niekdajšiu skládku do omnoho širšieho priestoru.
V pozadíje pôvodná skládka. Je zasypaná hlinou, zarastená burinou, ale jej vplyv naprostredie trvá naďalej. Nie je nijako zabezpečená, izolovaná. A ďalšie rokynelegálneho sypania odpadu v jej okolí negatívny vplyv len posilňujú.
Skládkaostro kontrastuje s romantickou historickou krajinou okolia Levoče, ktoránesie pečať kultúry mesta, formovanej počas stáročí. Bojím sa, že dva mesiacekultúry na súčasných hlupákov nestačia.
FotoM. Barlog
