Každý rok na jar, keď začínajú kvitnúť deväťsily, sa na strastiplnú a nebezpečnú púť púšťajú ropuchy. Dávno sú preč časy, keď pri tiahnutí k vodným plochám nepoznali prekážky a nebezpečenstvo. Moderná doba im ich stavia hneď niekoľko.
Napriek tomu ropuchy tiahnu každoročne, bez ohľadu na nebezpečenstvo, ktoré na ne striehne. Prekonajú, ťarbavé a nemotorné, s láskyplnou príťažou na chrbáte priekopy, úvozy, cesty. Nič nie je pre ne nemožné, pud zachovania rodu je silnejší, ako čokoľvek iné.
Každý rok sa motoristi stretávajú s pásmi fólií okolo ciest. Majú jedinú úlohu – zastaviť tiahnúce žaby a zabrániť ich zbytočnému exodu pod kolesami áut. Zastavené obojživelníky treba aj niekoľkokrát denne pozbierať a preniesť na opačnú stranu cesty, aby mohli pokračovať vo svojom stáročnom cykle zachovania života.
Keď najbližšie zbadáte na ceste poskakujúci pár skokanov alebo ropúch, spomaľte, pribrzdite, obíďte zamilovaný pár. Tieto obojživelníky vám budú vďačné za ohľaduplnosť i za možnosť splodenia potomstva. Čaká ho dosť iných nebezpečenstiev, kým sa z neho stane žaba, ktorú možno o pár rokov stretnete na ceste opäť.
Foto M. Barlog
