Tradícia započala stavbou Lidlu, kvôli ktorému bol na jar vyrúbaný parčík... Postavený bol 250 m vzdušnou čiarou od ďalších dvoch už postavených reťazcov. Minulého roku nasledoval výrub rozkvitnutých čriemch a javorov kvôli stavbe Tesca, 150 metrov od najbližšieho z troch reťazcov v lokalite... dnes sú už štyri, piaty je pred otvorením. Môžeme k nim prirátať neďaleký supermarket COOP Jednota a už niekoľko rokov vybúraný priestor v historickom jadre mesta pre Billu, ktorá sa predbežne udomácnila v obchodnom centre Madaras na opačnom konci mesta. No a o ten koniec teraz ide.
V oblasti priemyselnej zóny sa v areáli bývalého Tatrasvitu/Finišu zachoval neveľký parčík, ktorému dominuje mohutný topoľ biely.
Mám k tomuto miestu osobitný vzťah – ako chlapec som tu chodieval pozorovať čvíkoty, ktoré vtedy práve začali jednu zo svojich invázií.
Ináč je to celkom obyčajný kúsok zelene, dýchajúcej splodiny z priľahlej cesty a vydychujúcej kyslík pre celé mesto, malý kúsoček zeleného filtra, bez ktorého by sme na tejto Zemi neprežili.
Lepšie je povedať – bol... Stromy ešte stoja, no už sú označené značkou smrti.
Všetky budú vyrúbané...
...vrátane krásneho topoľa.
No a tu je dôvod – vedľa stojaci starý bitúnok sa búra a na jeho mieste, ako aj mieste parčíka, bude stáť ďalší obchodný reťazec. To nič, že siedmy v poradí, to nič, že len sto metrov od jestvujúceho Madarasu, prepchatého značkovými obchodmi. Nerozumiem tejto politike mesta, naozaj nechápem, načo je v jednom meste pokope toľko obchodných reťazcov, keď najlacnejší je aj tak malý obchodík s potravinami na námestí... ale po doterajších skúsenostiach sa už naozaj ničomu nečudujem.
Akurát mi je ľúto topoľa, ktorý za našu nenažranosť nemôže.
