Od roku 1998 skúmajú ornitológovia vtáčiu faunu Drienovskej mokrade. Vyvieračka na úpätí výrazného južného výbežku Jasovskej planiny západne od obce vytvorila mokraď medzi bývalými vinicami a ornou pôdou a okrem výskytu zaujímavých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev podmienila aj sústredenie vtáctva najmä v dobe jarného a jesenného ťahu. V roku 2006 bol na lokalite založený stacionár (Constant Effort Site - CES) na dlhodobé sledovanie a monitorovanie hniezdnych populácií vtákov v Slovenskom krase. Zároveň sa stal súčasťou siete ornitologických stacionárov sledujúcich a skúmajúcich vtáčiu migráciu predovšetkým na juhovýchodnej euroafrickej migračnej trase (SE European Bird Migration Network - SEEN).
Na lokalitu sme prišli pred večerom. Zo strany od Moldavy nad Bodvou (Košíc) treba na konci obce Drienovec odbočiť do prava, zo strany od Rožňavy na začiatku do ľava. Po obecnej ceste do miestneho kameňolomu, cez neho za malým rybníkom do ľava a po poľnej ceste až k sieťam, za ktorými je ukrytý tábor. Aby nedošlo k nedorozumeniu - tábor tvorí jedna maringotka a jeden „kuchynský" stan, ku ktorým počas dvoch dní pribudli naše dva stany. Ornitológovia, zabezpečujúci fungovanie stacionára, privítajú každú pomocnú ruku, no nie je to žiadna masová akcia. Každý, kto má úprimný záujem o vtáctvo, o krúžkovanie, pozorovanie, určovanie, koho neodradí noc pod stanom, stravovanie z vlastných zdrojov a pitná voda z potoka, celodenné pravidelné kontroly sietí od brieždenia do noci, má možnosť sa prihlásiť a prísť tu prežiť krásne chvíle. Kontaktné adresy sú uvedené na konci tohto článku, záujemcovia sa môžu dozvedieť viac informácií aj na webovej stránke, kde sú k dispozícii na stiahnutie aj výsledky doterajších pozorovaní v pdf formáte a podrobnosti o význame a zaujímavých výsledkoch práce na stacionári. V tomto období už veľa času niet, lebo tohtoročné jarné krúžkovanie v rámci SEEN skončí 25. apríla, ale v období od 1. mája do 31. júla sa organizuje 9 akcií v rámci CES a SEEN krúžkovanie pokračuje v jeseni. Príležitostí viac než dosť.
Turniansky hrad a Zádielska planina pri západe slnka z tábora.
V tábore ma čakalo príjemné prekvapenie - Milan Olekšák, jeden z dvoch pracovníkov Správy Národného parku Slovenský kras a štyroch ornitológov, zabezpečujúcich prevádzku stacionára, mal pomocníka Mira Draveckého, rodáka a kamaráta, s ktorým sa vidíme naozaj len raz za čas. Stretnutie s ďalším kamarátom, ktorý mal prísť vymeniť Milana, znemožnila len prichádzajúca búrka, ktorá nás na konci nášho pobytu prinútila odísť tesne pred jeho príchodom.
Po predposlednom večernom odchyte.
Prvý portrét - červienka.
Keď stíchlo vtáctvo, začal neustávajúci koncert rosničiek z blízkeho jazierka, ozýval sa výr zo vzdialeného kameňolomu. Mesiac ako rybie oko osvetlil krajinu, čelovky sme odložili a do noci sme debatovali o tejto krásnej záľube a o živote.
Noc nebola príjemná, ale dala sa vydržať. Okolo potoka bolo výrazne chladnejšie ako v okolitej krajine, nad ránom klesla teplota tesne nad nulu. Viac než dvadsať stupňový rozdiel medzi dňom a nocou je jednou z vecí, na ktoré sa treba v tomto období prichystať.
Ráno, len čo sa slnko zdvihlo nad obzor, sa začalo otepľovať.
Vtáčí život sa naplno rozprúdil. Oblohou majestátne plávali desiatky migrujúcich sojok a siete sa začali napĺňať spevavcami. Samička penice čiernohlavej.
Matúš, najmladší ornitológ v tábore, s drozdom čiernym.
Matúš a Lukáš, bratia s rovnakými záujmami.
Títo dvaja zároveň celý čas aktívne pomáhali Milanovi. Ja som sa viac venoval širšiemu okoliu. Takto vyzerá Drienovská mokraď, v ktorej je stacionár, z krasovej stepi nad ňou...
...a takto zas od jazierka na južnom okraji, v pozadí Jasovská planina.
V čase nášho pobytu práve začali kvitnúť trnky a čerešne. Celý kraj bol zahalený do opojnej vône kvetov.
Ďalší súmrak padol na tábor.
Predposledný pravidelný hodinový odchyt zo sietí pred úplným zotmením.
Večerné hodnotenie, určovanie a krúžkovanie posledných vybraných operencov. Tieto ostali spať v tábore, vypúšťali sa až ráno. Milan Olekšák s operenou guľkou - orieškom.
Najväčšiu pozornosť vzbudili krásne, ušľachtilé lastovičky. Prvých sedem tohtoročných sa chytilo ešte večer, ráno sa vypúšťali.
Portrét drozda plavého.
Samica drozda čierneho.
Zelienka. Popri glezgovi jeden z vtákov, ktoré vyžadujú osobitné krúžky. Bežne používané hliníkové si zobákom dokážu pokriviť, pričom dochádza k poraneniam končatín.
Náš najmenší vták - krehký, útly, no nápadný králik zlatohlavý.
Aj takto môžu vyzerať podoby manželstva.
Jeden z posledných portrétov - jeho veličenstvo glezg.
Ešte posledný krát k jazierku...
...a posledný snímok na rozlúčku a pre spomienku.
Krásne dva dni prebehli ani sme nevedeli ako. Auto nás unášalo na Spiš, no my sme ešte dlho boli mysľou na Gemeri.
Napokon sľúbené kontakty na organizátorov:
RNDr. Miroslav Fulín,CSc., Východoslovenské múzeum, 041 36 Košice, fulin@zoznam.sk, tel. 055/6221193, mobil 0907 619113
Štefan Matis, Správa NP Slovenský kras, Biely kaštieľ, 049 51 Brzotín, matis@sopsr.sk, mobil 0902 922355
Ing. Milan Olekšák, Správa NP Slovenský kras, Biely kaštieľ, 049 51 Brzotín, oleksak@sopsr.sk, tel. 058/7326815, mobil 0903 639859
RNDr. Peter Pjenčák, Vlastivedné múzeum, 094 31 Hanušovce nad Topľou, pjencak@stonline.sk
Foto M. Barlog
Obrázok v perexe z webstránky SOS/BirdLife Slovensko.
